6 Moje ovce blúdili po všetkých vysokých kopcoch. Moje ovce sú rozptýlené po celej šírej krajine, ale ich nik nehľadá.
7 Preto, pastieri, počúvajte slovo Hospodina:
8 Ako žijem — znie výrok Pána, Hospodina — pretože moje stádo sa stalo korisťou a moje ovce slúžili za pokrm všelijakej divej zveri, pretože nebolo pastiera a pastieri sa nestarali o moje stádo, ale pásli samých seba, a moje stádo nepásli —
9 preto, pastieri, počúvajte slovo Hospodina:
10 Takto vraví Pán, Hospodin: Hľa, ja som proti pastierom, budem požadovať svoje stádo z ich ruky a nedovolím im pásť stádo. Pastieri už nebudú vypásať samých seba, lebo vytrhnem svoje ovce z ich úst a už im viac nebudú pokrmom.
11 Takto totiž vraví Pán, Hospodin: Hľa, tu som, pozhľadávam svoje ovce a postarám sa o ne.
12 Ako sa pastier stará o svoje stádo v deň, keď je uprostred svojho rozptýleného stáda, tak sa aj ja postarám o svoje ovce a vytrhnem ich zo všetkých miest, do ktorých boli zahnané za oblačného a tmavého dňa.