1 Po týchto udalostiach zaznelo Abrámovi vo videní Hospodinovo slovo:Neboj sa, Abrám,ja som tvoj štít,tvoja hojná odmena.
2 Abrám povedal: Pán, Hospodin, čože, mi dáš?! Veď odchádzam bezdetný a dedičom môjho domu bude damaský Elíezer.
3 Abrám ešte dodal: Veď si mi nedal potomka a môj sluha narodený v mojom dome má byť mojím dedičom?
4 Hospodin mu však povedal: On nebude tvojím dedičom. Tvojím dedičom bude ten, čo vyjde z teba.
5 Vyviedol ho von a povedal mu: Len sa pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať, a dodal: Toľko bude tvojho potomstva.
6 Abrám uveril Hospodinovi a on mu to počítal za spravodlivosť.
7 Potom mu povedal: Ja som Hospodin, ktorý som ťa vyviedol z Chaldejského Úru, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu.
8 On sa opýtal: Pán, Hospodin, podľa čoho poznám, že ju budem vlastniť?
9 On mu odpovedal: Prines mi trojročnú jalovicu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holúbka.
10 Keď to všetko priniesol, rozpolil to a jednu polovicu položil naproti druhej, ale vtáky nerozpolil.
11 Dravé vtáky zlietali na mŕtve telá a Abrám ich odháňal.
12 Keď zapadlo slnko, Abrám tvrdo zaspal, zovrela ho tieseň hrozivej temnoty.
13 Hospodin povedal Abrámovi: Dobre si uvedom, že tvoji potomkovia budú prišelcami v cudzej krajine, zotročia ich a štyristo rokov budú s nimi zle zaobchádzať.
14 No ja budem súdiť aj národ, ktorému budú otročiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom.
15 Ty však odídeš v pokoji k svojim otcom a pochovajú ťa v úctyhodnej starobe.
16 Vo štvrtom pokolení sa sem však vrátia, lebo doteraz nie sú dovŕšené viny Amorejčanov.
17 Keď zapadlo slnko a nastala hustá tma, objavila sa dymiaca pec a ohnivá pochodeň, ktorá prechádzala medzi rozpolenými čiastkami.
18 V ten deň uzavrel Hospodin zmluvu s Abrámom a povedal: Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptského potoka až po Veľkú rieku, rieku Eufrat,
19 územie Kénitov, Kenizzejov, Kadmónov,
20 Chetitov, Perizzejov a Refájov,
21 Amorejčanov, Kanaánčanov, Girgášejov a Jebúsejov.