1 Keď Jozefa odviedli do Egypta, kúpil ho od Izmaelitov, ktorí ho ta doviedli, Egypťan Pótifar, faraónov dvoran, veliteľ telesnej stráže.
2 Hospodin bol však s Jozefom, takže sa mu darilo a zostal v dome egyptského pána.
3 Jeho pán videl, že Hospodin je s ním a že ho pri každej práci požehnáva.
4 Jozef získal jeho priazeň a slúžil mu. Pótifar ho ustanovil za správcu svojho domu a zveril mu do správy všetok svoj majetok.
5 Odvtedy, čo ho Egypťan ustanovil za správcu svojho domu, so všetkým, čo mal, Hospodin požehnával dom Egypťana pre Jozefa. Hospodinovo požehnanie spočívalo na všetkom, čo mal v dome i na poli.
6 Všetko, čo mal, zveril teda Jozefovi a okrem chleba, ktorý jedával, nestaral sa o nič. Jozef bol pekne urastený a mal krásny vzhľad.
7 Po týchto udalostiach sa žena jeho pána zahľadela do Jozefových očí a naliehala naňho: Ľahni si ku mne!
8 On však odoprel a žene svojho pána povedal: Pozri, kým som tu ja, môj pán sa v dome o nič nestará, lebo všetok svoj majetok zveril mne.
9 V tomto dome ma nikto neprevyšuje. Pán si okrem teba nič nevyhradil pre seba, lebo ty si jeho žena. Ako by som teda mohol spáchať takú veľkú neprávosť a zhrešiť proti Bohu?!
10 Hoci dennodenne Jozefa nahovárala, neposlúchol ju, aby si k nej ľahol a bol s ňou.
11 Keď však jedného dňa prišiel konať svoju obvyklú prácu, z domácich nebol nikto doma.
12 Ona ho chytila za plášť a povedala: Ľahni si ku mne! On jej však nechal plášť v ruke, vybehol von a utiekol.
13 Keď videla, že jej nechal plášť v ruke a utiekol von,
14 zavolala služobníctvo a povedala: Pozrite, doviedli nám Hebreja, aby nás obrátil na posmech. Prišiel a chcel si ku mne ľahnúť; preto som začala kričať.
15 Keď počul, že zvyšujem hlas, nechal pri mne svoj plášť. Vybehol a ušiel.
16 Ona nechala ležať jeho plášť pri sebe, kým pán neprišiel domov.
17 Aj jemu povedala to isté: Hebrejský sluha, ktorého si k nám priviedol, prišiel si zo mňa urobiť posmech.
18 Keď som začala kričať, nechal svoj plášť pri mne a ušiel.
19 Keď Jozefov pán počul slová svojej ženy, ktorá ho presviedčala: Ako vravím, toto mi urobil tvoj otrok, náramne sa rozhneval.
20 Jozefa dal chytiť a vrhnúť do žalára medzi kráľovských väzňov. Tak sa Jozef ocitol v žalári.
21 Hospodin bol však s Jozefom, zľutoval sa nad ním a u správcu žalára vzbudil k nemu náklonnosť.
22 Správca žalára ustanovil Jozefa za dozorcu nad všetkými väzňami, čo boli v žalári. Jozef dohliadal na všetko, čo sa tam malo urobiť.
23 Správca žalára nedohliadal na nič, čo mu zveril, lebo Hospodin bol s Jozefom a s úspechom sprevádzal všetko jeho úsilie.