1 Jákob sa usadil v Kanaáne, kde jeho otec býval ako cudzinec.
2 Toto sú príbehy Jákobovho rodu. Sedemnásťročný mládenec Jozef pásaval ovce so svojimi bratmi a býval so synmi otcových žien Bilhy a Zilpy. Jozef o nich prinášal otcovi zlé správy.
3 Izrael miloval Jozefa viac než ostatných synov. Narodil sa mu totiž v starobe a Jákob mu dal ušiť pestré šaty.
4 Keď jeho bratia videli, že otec ho má radšej než ostatných svojich synov, znenávideli ho a nevedeli sa s ním prívetivo rozprávať.
5 Raz mal Jozef sen, a keď ho rozpovedal bratom, ešte väčšmi ho znenávideli.
6 Povedal im totiž: Počúvajte, čo sa mi prisnilo:
7 Boli sme na poli a viazali sme snopy. Môj snop sa postavil a zostal stáť. Vaše snopy sa rozostavali dookola a klaňali sa môjmu snopu.
8 Nato mu bratia povedali: Vari chceš nad nami kraľovať či panovať? Pre jeho sny a reči ho ešte viac znenávideli.
9 Jozef mal aj iný sen a vyrozprával ho bratom. Povedal: Mal som ešte iný sen. Klaňalo sa mi Slnko, Mesiac a jedenásť hviezd.
10 Toto povedal otcovi a bratom. Otec ho však pokarhal: Čo je to za sen? Čo sa ti to prisnilo? Azda prídem ja, tvoja matka, tvoji bratia a budeme sa ti klaňať až po zem?
11 Bratia sa nad tým rozhorčili, no ich otec si to zapamätal.
12 Keď bratia odišli pásť otcove ovce k Síchemu,
13 Izrael povedal Jozefovi: Ako vieš, tvoji bratia pasú pri Sícheme. Poď, pošlem ťa za nimi. On odpovedal: Tu som.
14 Izrael mu povedal: Choď a pozri, či sú bratia a stáda v poriadku, a dones mi správu. Poslal ho teda z Hebronského údolia a on prišiel do Síchemu.
15 Tam ho našiel nejaký muž, ako blúdi po poli, a spýtal sa ho: Čo hľadáš?
16 Odpovedal: Hľadám svojich bratov; povedz mi, kde pasú.
17 Muž mu povedal: Odišli odtiaľto. Počul som však, ako si vraveli: Poďme do Dótana. Jozef potom odišiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dótane.
18 Len čo ho v diaľke zazreli a skôr než sa k nim priblížil, rozhodli sa, že ho zabijú.
19 Hovorili si medzi sebou: Pozrite, prichádza majster snov!
20 Poďte, zabime ho! Potom ho hodíme do cisterny a povieme, že ho zožrala divá zver. Uvidíme, čo bude s jeho snami!
21 Keď to počul Rúben, v snahe vytrhnúť im ho z rúk, povedal: Nesiahajme mu na život.
22 Rúben im ďalej vravel: Neprelievajte krv! Hoďte ho do cisterny na púšti, ale nevzťahujte naňho ruky! Chcel ho totiž z ich rúk zachrániť a priviesť k otcovi.
23 Keď Jozef prišiel k bratom, zobliekli mu pestré šaty, čo mal na sebe,
24 potom ho vzali a hodili do cisterny. Cisterna bola prázdna, bez vody.
25 Keď sa posadili k jedlu, videli prichádzať karavánu Izmaelitov z Gileádu. Ťavy niesli ladanovú živicu, balzam a myrhu, ktoré dopravovali do Egypta.
26 Júda povedal bratom: Čo budeme mať z toho, keď brata zabijeme a zatajíme jeho krv?
27 Poďme, predajme ho Izmaelitom, ale nevzťahujme naňho ruky, veď je to náš rodný brat. Bratia ho poslúchli.
28 Keď tadiaľ prechádzali midjánski kupci, bratia vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom, ktorí ho odviedli do Egypta.
29 Keď sa Rúben vrátil k cisterne a Jozef v nej nebol, roztrhol si rúcho,
30 vrátil sa k bratom a povedal: Chlapec tam nie je. Kam sa len podejem?
31 Nato vzali Jozefove šaty, zabili kozľa a šaty namočili do krvi.
32 Pestré šaty dali odniesť otcovi s odkazom: Toto sme našli. Pozri, či sú to šaty tvojho syna alebo nie.
33 Keď si ich pozrel, povedal: To sú šaty môjho syna. Zožrala ho divá zver. Jozefa určite roztrhala.
34 Jákob si roztrhol plášť, na bedrá si položil vrecovinu a dlho smútil za svojím synom.
35 Všetci synovia a všetky dcéry ho prišli potešiť, on sa však potešiť nedal a povedal: V smútku zostúpim za synom do ríše mŕtvych. Takto ho oplakával otec.
36 Midjánčania predali Jozefa v Egypte faraónovmu dvoranovi Pótifarovi, veliteľovi telesnej stráže.