1 Jákob počul, ako sa Lábanovi synovia medzi sebou zhovárali: Jákob pobral všetko, čo patrilo nášmu otcovi. Celé bohatstvo získal z majetku nášho otca.
2 Jákob na Lábanovej tvári postrehol, že už nie je voči nemu taký ako predtým.
3 Vtedy Hospodin povedal Jákobovi: Vráť sa do krajiny svojich otcov, k svojmu príbuzenstvu. Ja budem s tebou.
4 Potom dal Jákob zavolať Ráchel a Leu na pole, kde pásol stáda,
5 a povedal im: Na tvári vášho otca pozorujem, že nie je voči mne taký ako predtým. Boh môjho otca bol však so mnou.
6 Samy viete, že som sa zo všetkých síl usiloval slúžiť vášmu otcovi.
7 Váš otec ma však oklamal a desaťkrát mi zamenil odmenu. Lenže Boh nedovolil, aby ma poškodil.
8 Keď povedal: škvrnité budú tvojou odmenou, vtedy všetky ovce rodili strakaté jahňatá; keď však povedal: pruhované dostaneš za odmenu, všetky ovce rodili pruhované.
9 Tak Boh odňal majetok vášmu otcovi a dal ho mne.
10 Keď v stáde nastal čas ruje, pozdvihol som oči a vo sne som videl, že samce, čo skákali na samice, boli pruhované, škvrnité a strakaté.
11 Boží anjel ma vo sne oslovil: Jákob! Ja som odpovedal: Tu som.
12 On pokračoval: Rozhliadni sa a všimni si, že všetky samce, čo skáču na samice, sú pruhované, škvrnité a strakaté. Videl som totiž všetko, čo s tebou Lában robil.
13 Ja som Boh z Bétela, kde si pomazal posvätný stĺp a zaviazal si sa sľubom. Teraz vstaň, odíď z tejto krajiny a vráť sa do krajiny svojho príbuzenstva.
14 Ráchel a Lea mu vraveli: Máme my ešte podiel a dedičstvo v dome svojho otca?
15 Či nenaložil s nami ako s cudzinkami? Veď nás predal a čo za nás utŕžil, premárnil.
16 Všetko bohatstvo, ktoré Boh odňal nášmu otcovi, patrí nám a našim synom. Urob teda všetko tak, ako ti Boh prikázal.
17 Vtedy Jákob vstal, posadil svojich synov i ženy na ťavy
18 a odviedol so sebou všetky svoje stáda a všetok majetok, čo nadobudol v Paddan Arame, aby sa dostal k svojmu otcovi Izákovi do Kanaánu.
19 Keď Lában odišiel strihať ovce, Ráchel ukradla svojmu otcovi domácich bôžikov.
20 Jákob oklamal Aramejčana Lábana, lebo mu neoznámil, že chce utiecť.
21 Potom utiekol so všetkým, čo mu patrilo. Keď prebrodil rieku Eufrat, zamieril k pohoriu Gileád.
22 Na tretí deň oznámili Lábanovi, že Jákob ušiel.
23 Vtedy vzal so sebou svojich bratov a prenasledoval ho sedem dní, až ho dostihol na pohorí Gileád.
24 V noci prišiel Boh k Aramejčanovi Lábanovi a vo sne mu povedal: Daj pozor, a s Jákobom sa zhováraj len priateľsky!
25 Lában dohonil Jákoba, ktorý si na vrchu práve rozkladal stan. Aj on sa so svojimi bratmi utáboril na pohorí Gileád.
26 Lában vyčítal Jákobovi: Čo si to urobil? Oklamal si ma. Moje dcéry si odviedol ako vojnové zajatkyne.
27 Prečo si odo mňa tajne utiekol a prečo si ma okradol? Bol by som ťa radostne vyprevadil so spevom, s bubnami, s citarami.
28 Nedoprial si mi ani to, aby som mohol pobozkať svojich vnukov a dcéry. Nerozvážne si sa správal.
29 Mám dosť sily urobiť vám zle, Boh vášho otca mi však včera povedal: Daj pozor a s Jákobom sa zhováraj len priateľsky!
30 Keď si už raz odišiel, lebo si veľmi túžil po domove svojho otca, prečo si mi teda ukradol bôžikov?
31 Jákob Lábanovi odpovedal: Bál som sa a myslel som si, že mi nasilu vezmeš dcéry.
32 U koho však svojich bôžikov nájdeš, nech nezostane nažive! Pred našimi bratmi poprezeraj, čo mám, a svoje si vezmi. Jákob totiž nevedel, že ich ukradla Ráchel.
33 Lában vošiel do Jákobovho stanu, potom do stanu Leinho i do stanu ich dvoch slúžok, no nič nenašiel. Vyšiel z Leinho stanu a vkročil do Ráchelinho stanu.
34 Ráchel však domácich bôžikov vzala, skryla ich do ťavieho sedla a posadila sa naň. Keď Lában poprezeral celý stan, nič nenašiel.
35 Ráchel povedala otcovi: Nech sa nehnevá môj pán, že nemôžem vstať pred tebou. Prihodilo sa mi to, čo sa stáva ženám. Hľadal teda, ale bôžikov nenašiel.
36 Vtedy sa Jákob rozhneval a Lábanovi vyčítal: Čím som sa previnil, čím som sa prehrešil, že si ma tak prenasledoval?
37 Keď si prekutal všetky moje veci, čo si našiel z vecí svojho domu? Polož to tu pred mojich a tvojich bratov, nech rozhodnú medzi nami dvoma.
38 Dvadsať rokov som bol u teba. Tvoje ovce a kozy nikdy nevyvrhli, nikdy som nejedol barany z tvojho stáda,
39 ani som ti nikdy neukázal, čo roztrhala zver. Vždy som to nahradil. Či niečo skapalo v noci alebo vo dne, vždy si to odo mňa žiadal.
40 Vo dne ma umárala horúčava, v noci zima a spánok mi mizol z očí.
41 Takto som slúžil v tvojom dome dvadsať rokov; štrnásť za obe dcéry a šesť za svoje stáda, ale desaťkrát si mi zmenil odmenu.
42 Keby nebol býval so mnou Boh môjho otca, Boh Abraháma a Postrach Izáka, určite by si ma bol prepustil naprázdno. Boh však vzhliadol na moje ponižovanie a námahu mojich rúk, preto ťa minulej noci napomenul.
43 Nato Lában Jákobovi odpovedal: Tieto dcéry sú moje dcéry, títo synovia sú moji synovia a toto stádo je moje stádo; všetko, čo vidíš, je moje. Čo však môžem dnes urobiť pre svoje dcéry a pre ich synov, ktorých porodili?
44 Poď teda, uzavrime spolu zmluvu a nech je Boh svedkom medzi mnou a tebou.
45 Vtedy vzal Jákob kameň a postavil ho ako posvätný stĺp.
46 Svojim bratom povedal: Prineste kamene! Nazbierali kamene, navŕšili hŕbu a na nej potom jedli.
47 Lában ju nazval Jegar Sahadúta a Jákob ju nazval Gal-Éd.
48 Nato Lában povedal: Táto hŕba bude dnes svedkom medzi mnou a tebou, preto sa volá Gal-Éd
49 alebo Micpa, lebo Jákob povedal: Nech Hospodin stráži mňa i teba, keď budeme ďaleko od seba.
50 Keby si zle zaobchádzal s mojimi dcérami alebo by si si pribral iné ženy okrem nich, aj keby nikto nebol pri nás, vedz, že Boh je svedkom medzi mnou a tebou.
51 Lában ďalej povedal Jákobovi: Pozri, tu je hŕba a tu je posvätný stĺp, ktorý som postavil medzi mnou a tebou.
52 Svedkom je táto hŕba, svedkom je aj tento posvätný stĺp, že ja neprekročím túto hŕbu, ty neprekročíš tento posvätný stĺp s úmyslom navzájom si škodiť.
53 Nech je naším sudcom Boh Abraháma a Boh Náchora, teda boh ich otca! Jákob potom prisahal na Boha, ktorý budil strach v jeho otcovi Izákovi.
54 Potom Jákob priniesol obetu na vrchu a povolal svojich bratov na obetnú hostinu. Hodovali teda a prenocovali na tom vrchu.