11 Dravé vtáky zlietali na mŕtve telá a Abrám ich odháňal.
12 Keď zapadlo slnko, Abrám tvrdo zaspal, zovrela ho tieseň hrozivej temnoty.
13 Hospodin povedal Abrámovi: Dobre si uvedom, že tvoji potomkovia budú prišelcami v cudzej krajine, zotročia ich a štyristo rokov budú s nimi zle zaobchádzať.
14 No ja budem súdiť aj národ, ktorému budú otročiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom.
15 Ty však odídeš v pokoji k svojim otcom a pochovajú ťa v úctyhodnej starobe.
16 Vo štvrtom pokolení sa sem však vrátia, lebo doteraz nie sú dovŕšené viny Amorejčanov.
17 Keď zapadlo slnko a nastala hustá tma, objavila sa dymiaca pec a ohnivá pochodeň, ktorá prechádzala medzi rozpolenými čiastkami.