6 Boh mu vo sne povedal: Aj ja viem, že si to urobil v nevinnosti srdca, preto som ti zabránil zhrešiť proti mne a nedopustil som, aby si sa jej dotkol.
7 Vráť teda manželku jej mužovi, lebo on je prorok. On sa bude za teba prihovárať, aby si žil. Ak ju však nevrátiš, vedz, že určite zomrieš so všetkými, čo patria k tebe.
8 Abímelech včasráno vstal, zvolal všetkých svojich sluhov, a keď im vyrozprával všetko, čo sa stalo, muži sa veľmi naľakali.
9 Abímelech zavolal Abraháma a povedal mu: Čo si nám to urobil? Čím som sa proti tebe prehrešil, že si priviedol na mňa a na moje kráľovstvo taký veľký hriech? Urobil si mi niečo, čo si nemal urobiť.
10 Potom sa Abímelech Abraháma spýtal: Čo ti to zišlo na um, takto sa správať?
11 Abrahám odvetil: Povedal som si: Na tomto mieste určite nieto bázne pred Bohom a pre moju ženu ma zabijú.
12 Napokon, ona mi je naozaj sestrou, je to dcéra môjho otca, no nie dcéra mojej matky; stala sa mojou ženou.