11 Abraháma sa to veľmi dotklo, lebo to bol jeho syn.
12 Boh však povedal Abrahámovi: Netráp sa nad chlapcom ani nad slúžkou. Poslúchni Sáru vo všetkom, čo ti povedala, lebo tvoje potomstvo sa bude volať po Izákovi.
13 No aj zo syna slúžky urobím veľký národ, lebo je tvojím potomkom.
14 Abrahám včasráno vzal chlieb a mech s vodou, dal to Hagar; dieťa jej položil na plecia a prepustil ju. Ona odišla a blúdila po púšti Beér-Šeba.
15 Keď sa voda z mecha minula, položila chlapca pod jeden z kríkov,
16 poodišla a sadla si opodiaľ, asi na dostrel z luku, lebo si povedala: Nemôžem sa dívať, ako zomiera dieťa. Sadla si naproti a nahlas sa rozplakala.
17 Boh však počul chlapcov hlas a Boží anjel zavolal z neba na Hagar a povedal jej: Čo ti je, Hagar? Neboj sa, veď Boh počul chlapcov hlas tam, kde je.