14 Abrahám včasráno vzal chlieb a mech s vodou, dal to Hagar; dieťa jej položil na plecia a prepustil ju. Ona odišla a blúdila po púšti Beér-Šeba.
15 Keď sa voda z mecha minula, položila chlapca pod jeden z kríkov,
16 poodišla a sadla si opodiaľ, asi na dostrel z luku, lebo si povedala: Nemôžem sa dívať, ako zomiera dieťa. Sadla si naproti a nahlas sa rozplakala.
17 Boh však počul chlapcov hlas a Boží anjel zavolal z neba na Hagar a povedal jej: Čo ti je, Hagar? Neboj sa, veď Boh počul chlapcov hlas tam, kde je.
18 Vstaň, vezmi chlapca a drž ho pevne svojou rukou, lebo z neho urobím veľký národ.
19 Vtom jej Boh otvoril oči a ona zazrela vodný prameň. Šla teda naplniť mech vodou a dala sa chlapcovi napiť.
20 Boh bol s chlapcom. Keď vyrástol, býval na púšti a stal sa lukostrelcom.