30 Len čo Izák požehnal Jákoba a sotva Jákob vyšiel od otca Izáka, už z lovu prichádzal jeho brat Ézav.
31 On tiež pripravil obľúbené jedlo, priniesol ho otcovi a povedal: Otec môj, vstaň a najedz sa z úlovku svojho syna, aby si ma mohol požehnať.
32 Otec Izák sa ho však spýtal: Kto si? On odvetil: Ja som tvoj syn, tvoj prvorodený, Ézav.
33 Tu sa Izák nesmierne preľakol a povedal: Kto to teda bol, čo mi priniesol jedlo z úlovku? Zo všetkého som jedol, prv ako si prišiel. Požehnal som ho a bude požehnaný.
34 Keď Ézav počul otcove slová, začal mocne a roztrpčene kričať a naliehať na svojho otca: Otec môj, požehnaj aj mňa!
35 On povedal: Podvodne prišiel tvoj brat a vzal ti požehnanie.
36 Ézav povedal: Právom dostal meno Jákob. Už druhý raz ma podviedol. Predtým mi vzal prvorodenstvo a teraz ma obral aj o požehnanie. Ešte sa spýtal: Pre mňa už nemáš požehnanie?