5 Ďalej sa ich spýtal: Poznáte Náchorovho syna Lábana? Odvetili: Poznáme.
6 Potom sa ich spýtal: Má sa dobre? Oni odpovedali: Dobre. Pozri, jeho dcéra Ráchel práve prichádza s ovcami.
7 On povedal: Ešte je ďaleko do večera. Nie je čas zháňať dobytok. Napojte ovce a choďte ich pásť.
8 Oni odpovedali: Nemôžeme, kým nebudú pozháňané všetky stáda. Potom kameň sponad studne odvalíme a napojíme ovce.
9 Kým sa s nimi zhováral, prišla Ráchel aj s ovcami svojho otca. Pásla totiž ovce.
10 Keď Jákob uvidel Ráchel, dcéru brata svojej matky Lábana a jeho ovce, pristúpil, z otvoru studne odvalil kameň
11 a napojil ovce matkinho brata Lábana. Potom Jákob pobozkal Ráchel a hlasno zaplakal.