34 Ráchel však domácich bôžikov vzala, skryla ich do ťavieho sedla a posadila sa naň. Keď Lában poprezeral celý stan, nič nenašiel.
35 Ráchel povedala otcovi: Nech sa nehnevá môj pán, že nemôžem vstať pred tebou. Prihodilo sa mi to, čo sa stáva ženám. Hľadal teda, ale bôžikov nenašiel.
36 Vtedy sa Jákob rozhneval a Lábanovi vyčítal: Čím som sa previnil, čím som sa prehrešil, že si ma tak prenasledoval?
37 Keď si prekutal všetky moje veci, čo si našiel z vecí svojho domu? Polož to tu pred mojich a tvojich bratov, nech rozhodnú medzi nami dvoma.
38 Dvadsať rokov som bol u teba. Tvoje ovce a kozy nikdy nevyvrhli, nikdy som nejedol barany z tvojho stáda,
39 ani som ti nikdy neukázal, čo roztrhala zver. Vždy som to nahradil. Či niečo skapalo v noci alebo vo dne, vždy si to odo mňa žiadal.
40 Vo dne ma umárala horúčava, v noci zima a spánok mi mizol z očí.