5 Keď sa Ézav rozhliadol a uvidel ženy s deťmi, povedal: Kto sú títo pri tebe? Jákob odpovedal: To sú moje deti, ktorými obdaril Boh tvojho služobníka.
6 Potom predstúpili slúžky s deťmi a poklonili sa.
7 Pristúpila aj Lea so svojimi deťmi a tiež sa poklonili. Nakoniec predstúpila Ráchel s Jozefom a poklonili sa.
8 Ézav sa spýtal: Čo sú to za čriedy, ktoré som postretal? Jákob odpovedal: Nimi chcem získať priazeň u svojho pána.
9 On však povedal: Ja mám toho tiež dosť; brat môj, len si ponechaj, čo je tvoje.
10 Jákob však namietal: Nie tak! Ak som však získal tvoju priazeň, prijmi tento dar z mojich rúk. Keď som pozrel na tvoju tvár, akoby som hľadel na Božiu tvár, tak si bol voči mne milosrdný.
11 Prijmi, prosím ťa, odo mňa tento dar na pozdrav. Veď ma Boh štedro obdarovával, mám všetkého dosť. Keď naňho takto naliehal, dar prijal.