14 Ona odložila vdovské šaty, vzala si závoj, zahalila sa a sadla si k bráne do Énajimu, ktorý je pri ceste do Timny. Támar totiž vedela, že hoci Šéla už dospel, nestala sa jeho ženou.
15 Keď ju Júda zazrel, nazdával sa, že je to neviestka, lebo si zastrela tvár.
16 Zabočil k nej, ako bola pri ceste, a povedal: Dovoľ, prosím, vojsť k tebe. Nevedel totiž, že je to jeho nevesta. Ona sa ho spýtala: Čo mi dáš za to, že vojdeš ku mne?
17 On odpovedal: Pošlem ti kozľa zo stáda. Ona povedala: Daj mi však nejaký záloh, kým ho pošleš.
18 Júda sa jej spýtal: Čo ti mám dať do zálohu? Odpovedala: Tvoje pečatidlo so šnúrou a palicu, ktorú máš v ruke. Dal jej to. Vošiel k nej a ona počala.
19 Potom vstala a odišla. Odložila závoj a znova si obliekla vdovské šaty.
20 Júda potom poslal kozľa po svojom priateľovi z Adullámu, aby z ruky ženy prevzal záloh, ktorý jej dal; ale nenašiel ju.