7 Po týchto udalostiach sa žena jeho pána zahľadela do Jozefových očí a naliehala naňho: Ľahni si ku mne!
8 On však odoprel a žene svojho pána povedal: Pozri, kým som tu ja, môj pán sa v dome o nič nestará, lebo všetok svoj majetok zveril mne.
9 V tomto dome ma nikto neprevyšuje. Pán si okrem teba nič nevyhradil pre seba, lebo ty si jeho žena. Ako by som teda mohol spáchať takú veľkú neprávosť a zhrešiť proti Bohu?!
10 Hoci dennodenne Jozefa nahovárala, neposlúchol ju, aby si k nej ľahol a bol s ňou.
11 Keď však jedného dňa prišiel konať svoju obvyklú prácu, z domácich nebol nikto doma.
12 Ona ho chytila za plášť a povedala: Ľahni si ku mne! On jej však nechal plášť v ruke, vybehol von a utiekol.
13 Keď videla, že jej nechal plášť v ruke a utiekol von,