17 On však odpovedal: Ani mi nenapadne niečo také urobiť. Otrokom mi bude len ten, u koho sa našiel kalich. Vy ostatní môžete pokojne odísť k svojmu otcovi.
18 Tu predstúpil k nemu Júda a vravel: Prosím, pane môj, dovoľ, aby tvoj sluha smel povedať niekoľko slov svojmu pánovi. Nehnevaj sa na svojho sluhu, veď ty si ako faraón!
19 Môj pán sa vypytoval svojich sluhov: Máte ešte otca alebo brata?
20 My sme vtedy svojmu pánovi povedali: Máme ešte staručkého otca a malého brata, ktorý sa mu narodil v starobe. Jeho brat je už mŕtvy, zostal jediným dieťaťom svojej matky a otec ho miluje.
21 Ty si však svojim sluhom rozkázal: Priveďte mi ho, aby som ho videl na vlastné oči.
22 My sme vtedy svojmu pánovi povedali: Ten chlapec nemôže opustiť otca, lebo keby ho opustil, otec by zomrel.
23 Ty si však svojim sluhom povedal: Ak s vami váš najmladší brat nepríde, neukazujte sa mi na oči!