22 Jozef býval v Egypte aj s domom svojho otca a žil stodesať rokov.
23 Efrajimových synov videl do tretieho pokolenia. Aj synovia Makíra, syna Menaššeho, boli po narodení položení na Jozefove kolená.
24 Potom Jozef povedal bratom: Ja zomieram, ale Boh sa vás určite ujme a vyvedie vás odtiaľto do krajiny, o ktorej prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi.
25 Jozef zaprisahal Izraelových synov slovami: Boh sa vás určite ujme; potom odneste odtiaľto moje kosti!
26 Jozef zomrel, keď mal stodesať rokov. Zabalzamovali ho a uložili v Egypte do rakvy.