Sudcov 11 SEB

Jefte

1 Gileádovec Jefte bolo udatný hrdina. Bol synom neviestky. Jeho otcom bol Gileád.

2 Aj vlastná žena porodila synov Gileádovi. Keď však synovia vlastnej ženy dospeli, vyhnali Jefteho. Povedali mu: Ty nemôžeš dediť v dome nášho otca, lebo si synom inej ženy.

3 Jefte musel utiecť pred svojimi bratmi a býval v kraji Tób. Tam sa k nemu pridali ničomníci a robievali s ním prepady.

4 Po nejakom čase Amónčania začali viesť vojnu proti Izraelitom.

5 Keď sa teda Amónčania pustili do boja proti Izraelitom, vybrali sa starší Gileádu za Jeftem z kraja Tób.

6 Navrhli Jeftemu: Poď, buď naším vodcom, aby sme mohli bojovať proti Amónčanom.

7 Jefte vyčítal starším Gileádu: Vy ste ma nenávideli a vyhnali z domu môjho otca. Prečo teraz v tiesni prichádzate ku mne?

8 Starší Gileádu Jeftemu odpovedali: Práve preto sme sa vrátili k tebe. Keď pôjdeš s nami a budeš bojovať proti Amónčanom, budeš veliteľom všetkých obyvateľov Gileádu.

9 Jefte starším Gileádu povedal: Keď ma privediete naspäť, aby som bojoval s Amónčanmi, a keď mi ich Hospodin vydá, budem vaším vodcom?

10 Starší Gileádu Jeftemu sľúbili: Nech Hospodin, ktorý to počúva, bude svedkom medzi nami, ak nebudeme konať podľa tvojho slova.

11 Jefte šiel so staršími Gileádu a ľud ho ustanovil za vodcu a veliteľa. Jefte predniesol v Micpe celú svoju záležitosť pred Hospodinom.

12 Potom Jefte vyslal poslov ku kráľovi Amónčanov s odkazom: Čo máš proti mne, že si prišiel vojensky napadnúť moju krajinu?

13 Jefteho poslom kráľ Amónčanov odpovedal: Keď Izrael vychádzal z Egypta, obsadil moje územie od Arnónu až po Jabbók a po Jordán. Teraz mi ho dobrovoľne vráť!

14 Jefte znova vyslal poslov k amónskemu kráľovi

15 a odkázal mu: Takto hovorí Jefte: Izrael nevzal Amónčanom a Moábčanom ich územie.

16 Keď tiahol Izrael z Egypta a šiel púšťou k Červenému moru a prišiel do Kádeša,

17 vtedy Izrael vyslal poslov k edómskemu kráľovi s odkazom: Chcel by som prejsť cez tvoju krajinu. Edómsky kráľ však o tom nechcel ani počuť. Aj k moábskemu kráľovi vyslali poslov, no ani on im to nepovolil. Preto Izrael zostal v Kádeši.

18 Potom šiel púšťou a obišiel územie Edómčanov i Moábčanov. Tak prišli do kraja východne od územia Moábčanov a utáborili sa za Arnónom, no nevstúpili na moábske územie, lebo Arnón je hranicou Moábska.

19 Potom Izrael poslal poslov k amorejskému kráľovi Síchonovi, kráľovi Chešbónu, a požiadal ho: Chcel by som prejsť tvojou krajinou do našej!

20 Síchon však nedôveroval tomu, že Izrael cez jeho územie len prejde. Zhromaždil všetok svoj ľud, utáboril sa v Jahace a začal bojovať proti Izraelu.

21 Hospodin, Boh Izraela, však vydal Síchona a všetok jeho ľud do rúk Izraela. Izrael ho porazil a obsadil celú krajinu Amorejčanov, ktorí tam bývali.

22 Obsadili celé územie Amorejčanov od Arnónu až po Jabbók, od púšte až po Jordán.

23 Hospodin, Boh Izraela, vyhnal Amorejčanov spred izraelského ľudu a ty chceš to územie obsadiť?

24 Čo ti dovolí obsadiť tvoj boh Kemóš, to obsadíš. Čokoľvek nám dovolí obsadiť Hospodin, náš Boh, to obsadíme.

25 Si ty azda lepší než moábsky kráľ Balák, syn Cippórov? Viedol azda spor s Izraelom alebo sa s ním pustil do boja?

26 Izrael býva v Chešbóne a jeho osadách, v Aróeri a jeho osadách a vo všetkých mestách po oboch brehoch Arnónu už tristo rokov. Prečo ste im tie mestá vtedy neodňali?

27 Ja som sa neprevinil proti tebe, ty sa však dopúšťaš neprávosti voči mne, keď sa chystáš do boja proti mne. Nech Hospodin, sudca, rozhodne dnes medzi Izraelitmi a Amónčanmi.

28 Kráľ Amónčanov však nechcel ani vypočuť odkaz, ktorý mu Jefte poslal.

Jefteho sľub

29 Hospodinov duch zostúpil na Jefteho a on prešiel cez Gileád a Menašše do gileádskej Micpy. Z gileádskej Micpy šiel bojovať proti Amónčanom.

30 Jefte zložil pred Hospodinom tento sľub: Ak mi naozaj vydáš Amónčanov do rúk

31 a ja sa od nich bez ujmy vrátim, potom ktokoľvek mi z môjho domu vyjde v ústrety, bude patriť Hospodinovi ako spaľovaná obeta.

32 Jefte sa potom pustil do boja proti Amónčanom a Hospodin mu ich vydal do rúk.

33 Spôsobil veľkú porážku dvadsiatim mestám od Aróeru po cestu, ktorou sa vchádza do Minnítu, až po Ábel-Keramím. Tak boli Amónčania pokorení pred Izraelitmi.

34 Keď prichádzal Jefte do Micpy k svojmu domu, vyšla mu v ústrety jeho dcéra a tancovala za zvuku tamburíny. Bolo to jeho jediné dieťa; okrem nej nemal ani syna, ani dcéru.

35 Len čo ju uvidel, roztrhol si rúcho a zvolal: Ach, dcéra moja, hlboko si ma zarmútila. Uvrhla si ma do nešťastia. Dal som sľub Hospodinovi a nemôžem ho zrušiť.

36 Ona mu odvetila: Otče môj, keď si dal Hospodinovi sľub, splň ho, veď Hospodin ti umožnil vypomstiť sa tvojim nepriateľom Amónčanom.

37 Potom otcovi povedala: Ušetri ma, dopraj mi ešte dva mesiace. Odídem do hôr s priateľkami oplakávať svoje panenstvo.

38 On jej povedal: Choď. Prepustil ju na dva mesiace. Odišla teda so svojimi priateľkami a v horách oplakávala svoje panenstvo.

39 Po dvoch mesiacoch sa vrátila k otcovi a on svoj sľub splnil. Ona muža nepoznala. Odvtedy je v Izraeli zvykom, že

40 izraelské dcéry každoročne vychádzajú a štyri dni v roku oplakávajú dcéru Gileádovca Jefteho.

Kapitoly

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21