1 Toto sú národy, ktoré ponechal Hospodin v krajine, aby nimi skúšal všetkých Izraelitov, ktorí nepoznali nijaký boj o Kanaán —
2 chcel totiž, aby ho pokolenia Izraelitov poznali a naučili sa bojovať tí, čo bojovať nevedeli, —
3 päť filištínskych kniežat, všetci Kanaánčania, Sidončania a Chivviji, ktorí obývali Libanonské pohorie od vrchu Baál-Chermón až ta, kde sa ide do Chamátu.
4 Oni sa stali skúškou Izraelitov, aby sa ukázalo, či budú poslúchať príkazy, ktoré Hospodin dal ich otcom prostredníctvom Mojžiša.
5 Izraeliti bývali medzi Kanaánčanmi, Chetitmi, Amorejčanmi, Perizzejmi, Chivvijmi a Jebúsejmi.
6 Brali si ich dcéry za ženy, dávali svoje dcéry ich synom a slúžili ich bohom.
7 Izraeliti robili to, čo sa nepáčilo Hospodinovi, zabudli na Hospodina, svojho Boha, a slúžili baálom a ašéram.
8 Hospodin sa nahneval na Izraelitov a vydal ich napospas Kúšan-Rišátajimovi, kráľovi Aram-Naharajimu. Izraeliti boli osem rokov poddaní Kúšan-Rišátajima.
9 Izraeliti volali k Hospodinovi o pomoc a Hospodin im poslal záchrancu, ktorý ich vyslobodil: Otníela, Kenazovho syna, Kálebovho mladšieho brata.
10 Hospodinov duch zostúpil naňho a on začal súdiť Izrael. Pustil sa do boja a Hospodin mu dal do moci aramejského kráľa Kúšan-Rišátajima. Jeho ruka mocne doliehala na Kúšan-Rišátajima.
11 Krajina mala potom štyridsať rokov pokoj, kým Kenazov syn Otníel nezomrel.
12 Keďže Izraeliti ďalej páchali, čo sa Hospodinovi nepáčilo, Hospodin umožnil moábskemu kráľovi Eglónovi ovládnuť Izraelitov, lebo robili, čo sa Hospodinovi nepáčilo.
13 Eglón sa spojil s Amónčanmi a Amálekmi, zaútočil, porazil Izrael a obsadil Mesto paliem.
14 Izraeliti boli poddaní moábskemu kráľovi Eglónovi osemnásť rokov.
15 Izraeliti úpenlivo prosili Hospodina o pomoc a Hospodin im poslal záchrancu Ehúda, syna Benjamínovca Géru, ktorý bol ľavák. Po ňom poslali Izraeliti Eglónovi, moábskemu kráľovi, povinný poplatok.
16 Ehúd si zhotovil na lakeť dlhý, obojstranne ostrý meč. Pripásal si ho pod šaty na pravý bok.
17 Moábskemu kráľovi Eglónovi odovzdal povinný poplatok. Eglón bol veľmi tučný muž.
18 Keď Ehúd odovzdal povinný poplatok, prepustil mužov, čo tento poplatok priniesli.
19 On sám sa vrátil od modiel pri Gilgále a povedal: Pre teba, kráľ, mám tajný oznam. Eglón povedal: Ticho! Vtedy všetci, čo stáli okolo neho, vyšli von.
20 Keď Ehúd vošiel k Eglónovi, ten sedel vo svojej chladnej vrchnej sieni, ktorú mal iba pre seba. Ehúd povedal: Mám pre teba Boží odkaz. Eglón vstal z kresla.
21 Vtedy siahol Ehúd ľavou rukou po meči na pravom boku, vytasil ho a vrazil ho Eglónovi do brucha.
22 Za čepeľou vnikla aj rukoväť a sadlo sa za ňou zavrelo, lebo meč mu z brucha nevytiahol, a zadným východom vyšiel von.
23 Potom Ehúd prešiel stĺporadím, dvere vrchnej siene za sebou zavrel a zamkol.
24 Len čo však vyšiel, prišli Eglónovi sluhovia a keď zistili, že dvere vrchnej siene sú zamknuté, povedali si: Určite koná potrebu v chladnej izbe.
25 Aj keď čakali príliš dlho, on dvere vrchnej izby neotvoril. Keď vzali kľúč a otvorili, videli, že ich pán leží na zemi mŕtvy.
26 Kým váhali, Ehúd ušiel. Prešiel popri modlách a unikol do Seíry.
27 Len čo ta dobehol, dal zatrúbiť na Efrajimskom pohorí, odkiaľ s ním Izraeliti zostúpili a on ich viedol.
28 Povedal im: Poďte za mnou, lebo Hospodin vám vydal napospas vašich nepriateľov Moábčanov. Oni šli za ním, zobrali Moábčanom jordánske brody a nikomu nedovolili prejsť.
29 Vtedy pobili z Moábčanov asi desaťtisíc silných a udatných mužov. Nikto z nich im neunikol.
30 V ten deň bol Moáb pred Izraelom pokorený. Krajina mala osemdesiat rokov pokoj.
31 Po Ehúdovi sa stal sudcom Anátov syn Šamgar, ktorý voliarskym bodlom pobil šesťsto Filištíncov a tiež vyslobodil Izrael.