1 Na Efrajimskom pohorí bol muž, ktorý sa volal Mícha.
2 Ten sa priznal svojej matke: Tisícsto šekelov striebra, ktoré ti vzali a pre ktoré si vyslovila kliatbu, a to aj predo mnou, je u mňa, ja som ho vzal. Matka mu odpovedala: Syn môj, nech ťa Hospodin požehná!
3 On potom vrátil matke tisícsto šekelov striebra. Matka na to povedala: Toto striebro som vlastnou rukou zasvätila Hospodinovi, aby sa z neho urobil môjmu synovi rytý a liaty obraz. Dávam ti ho teraz späť.
4 On však vrátil striebro matke. Nato matka vzala dvesto šekelov striebra a dala ich zlatníkovi. Ten z neho urobil tesanú a liatu modlu, ktorá bola potom v Míchovom dome.
5 Tento muž Mícha mal totiž domácu svätyňu, zhotovil efód i domácich bohov a jedného zo svojich synov ustanovil za kňaza.
6 V tom čase v Izraeli nebolo kráľa a každý robil, čo uznal za správne.
7 Bol istý mládenec z judského Betlehema, z Júdovho rodu; bol to levita, ktorý sa tam zdržoval ako cudzinec.
8 Ten muž odišiel z mesta, z judského Betlehema, aby sa ako cudzinec prechodne usadil na vhodnom miest. Cestou prišiel na Efrajimské pohorie k Míchovmu domu.
9 Keď sa ho Mícha opýtal: Odkiaľ prichádzaš, odpovedal: Som Léviovec z judského Betlehema a chcem prechodne bývať ako cudzinec, kde sa mi naskytne.
10 Mícha mu povedal: Zostaň u mňa a buď mi otcom a kňazom. Ročne ti dám desať šekelov striebra ako aj ošatenie a stravu. Léviovec ponuku prijal.
11 Rozhodol sa zostať u toho muža. Mládenec sa mu stal akoby synom.
12 Mícha ustanovil mladého levitu za kňaza a ten zostal v jeho dome ako kňaz.
13 Mícha si pomyslel: Teraz som presvedčený, že Hospodin bude so mnou dobre zaobchádzať, lebo kňazom sa mi stal Léviovec.