1 Vtedy spievala Debóra s Bárakom, Abínoamovým synom, túto pieseň:
2 Dobrorečte Hospodinoviza to, že vodcovia sa chopili vedenia v Izraeli,za to, že ľud dobrovoľne povstal.
3 Počúvajte, králi,zbystrite sluch, kniežatá!Zaspievam Hospodinovi,zaspievam žalm Hospodinovi, Bohu Izraela.
4 Hospodin, keď si vyšiel zo Seíru,keď si šiel z Edómskych strání,zachvela sa zem,z neba padali kropaje,z oblakov sa liala voda.
5 Vrchy sa klátili pred Hospodinom, Bohom zo Sinaja,pred Hospodinom, Bohom Izraela.
6 Za čias Anátovho syna Šamgara,za dní Jáelyboli opustené cesty,ľudia chodievali bočnými cestami.
7 Vidiek zostal pustý,dediny v Izraeli boli ako vymreté,kým som nepovstala ja, Debóra,kým som nepovstala ja, matka v Izraeli.
8 Ľud si zvolil nových bohov,v bránach mesta sa rozpútal boj;no nebolo vidieť štít ani kopijupri štyridsaťtisícovom dave Izraela.
9 Moje srdce patrí vodcom Izraela,dobrovoľníkom ľudu!Velebte Hospodina,
10 vy, ktorí jazdíte na svetlohnedých osliciach,sedávate na kobercoch,aj vy, ktorí chodíte na cestách: Uvažujte!
11 Pripojte sa k jasotu pri napájadlách;tam sa oslavujú víťazstvá Hospodina,jeho víťazné skutkyv prospech vidiečanov v Izraeli.Vtedy Hospodinov ľud zišiel k bránam.
12 Prebuď sa, prebuď, Debóra,prebuď sa, prebuď a zaspievaj pieseň!Vstaň, Bárak, odveď ako svojich zajatcovtých, čo zajímali teba, syn Abínoamov!
13 K bránam vtedy zostúpil zvyšokvznešeného ľudu,Hospodinov ľud zostúpil so mnoumedzi hrdinov.
14 Efrajimovi potomkovia bojovali proti Amálekovi,za tebou zostúpil Benjamín so svojimi oddielmi.Z Makíra zostúpili vodcoviaa zo Zebúluna tí, čo nosia žezlo.
15 Jissákarove kniežatá s Debórou,ako Jissákar, tak Bárak,sa vydali po jeho stopách.V Rúbenových rodoch sa konalidlhé porady.
16 Prečo si zostal sedieť v ohradách,počúvať bľakot stád?V Rúbenových rodochsa konali dlhé porady.
17 Gileád sa zdržiava za Jordánoma prečo Dán zostal pri lodiach?Ašér sa usadil na morskom pobrežía pokojne býva v jeho zátokach.
18 Zebúlun je ľud, čo opovrhol smrťou,podobne aj Naftáli na vysokých stráňach.
19 Prišli králi a bojovali,vtedy bojovali kanaánski králiv Taanaku pri vodách Megidda,ale striebro si neukoristili.
20 Hviezdy z neba bojovali,zo svojich dráh bojovali proti Síserovi.
21 Kíšonský potok ich odplavil,ten odveký potok je Kíšon.Smelo vykroč, duša moja!
22 Vtedy dupotali konské kopytá,vtedy cválali jeho silní.
23 Preklínajte Méroz, vraví Hospodinov anjel,prekľajte, prekľajte jeho obyvateľov,lebo neprišli na pomoc Hospodinovi,na pomoc Hospodinovi medzi hrdinami!
24 Buď medzi ženami požehnaná Jáel,žena Kénijca Chebera,nad ženy v stanoch buď požehnaná!
25 Vodu si žiadal, podala mu mliekoa v čaši kniežacej doniesla smotanu.
26 Ruku vystrela, uchopila kolík,pravicou svojou ťažké kladivo,udrela Síseru, rozbila mu hlavu,prerazila mu sluchy.
27 Padol jej k nohám,zrútil sa, vystrel sa.K jej nohám sa zvalil, padol.Kde klesol, padol zabitý.
28 Cez okno hľadí a voláspoza mreže Síserova matka:Prečo tak otáľa návrat jeho voza,prečo len mešká hrkot jeho záprahov?
29 Odpoveď prišla z úst jej najmúdrejších kňažien,ich slová si pripomína sama:
30 Určite sa delia o získanú korisť:jednu či dve zajatkyne pre muža,korisť pestrých rúch pre Síseru,korisť pestrých šiat,jednu-dve pestro tkané šatky na môj krk.
31 Tak nech hynúvšetci tvoji nepriatelia, Hospodin!Tí však, čo ho milujú,budú ako slnko pri východe vo svojej sile.V krajine bol potom pokoj štyridsať rokov.