1 V tom čase, keď v Izraeli nebolo kráľa, istý Léviovec býval ako cudzinec na odľahlom svahu Efrajimského pohoria. Za svoju vedľajšiu ženu si vzal istú dievku z judského Betlehema.
2 Táto vedľajšia žena ho raz v hneve opustila a odišla do otcovského domu v judskom Betleheme. Zdržala sa tam asi štyri mesiace.
3 Jej muž šiel za ňou, aby jej prehovoril do svedomia a priviedol ju späť. So sebou mal sluhu a dva osly. Keď ho uviedla do domu svojho otca a jej otec ho zbadal, s radosťou mu šiel oproti.
4 Jeho tesť, dievkin otec, ho zdržiaval; preto zostal uňho tri dni. Tam jedli, pili aj nocovali.
5 Na úsvite štvrtého dňa sa chystal odcestovať, no otec dievky prehováral svojho zaťa: Posilnite sa kúskom chleba a potom pôjdete.
6 Zostali teda a obaja spolu jedli a pili. Dievkin otec potom navrhol mužovi: Zabav sa, zostaň cez noc a dobre sa cíť!
7 Keď sa muž predsa chystal odísť, tesť naňho naliehal a on tam prenocoval.
8 Piateho dňa zavčasu ráno sa chystal na cestu. No dievkin otec naliehal: Najprv sa, prosím, posilni! Zdržali sa, kým sa deň nenachýlil a obaja spolu jedli.
9 Muž potom vstal, aby sa vydal na cestu so svojou vedľajšou ženou. No jeho tesť, dievkin otec, ho opäť prehováral: Pozri, deň sa už nachýlil; prenocuj tu a zabav sa! Zajtra zavčasu vstanete a vydáš sa na cestu do svojho stanu.
10 Muž však už nechcel prenocovať, ale s dvoma osedlanými oslami, svojou vedľajšou ženou a so sluhom sa vydal na cestu a prišiel pred Jebús, teda pred Jeruzalem.
11 Keď boli pri Jebúse a deň už veľmi pokročil, sluha povedal svojmu pánovi: Poď, prosím, vojdime do tohto jebúsejského mesta a prenocujme v ňom.
12 Pán mu však odvetil: Nevojdeme do mesta cudzincov, ktorí nepatria k synom Izraela, ale pôjdeme až do Gibey.
13 Svojmu sluhovi povedal: Poď, snažme sa priblížiť ku Gibei alebo Ráme a prenocujme v jednom z týchto miest.
14 Šli teda ďalej a keď sa priblížili ku Gibei Benjamínovcov, slnko im zapadlo.
15 Odbočili, aby prenocovali v Gibei. Keď ta Léviovec prišiel, zostal na námestí, lebo nebolo nikoho, kto by ich prijal na nocľah.
16 V ten podvečer sa po práci vracal z poľa istý starec. Pochádzal z Efrajimského pohoria a býval v Gibei ako cudzinec; obyvatelia toho miesta boli Benjamínovci.
17 Keď sa starec rozhliadol, všimol si pútnika na námestí. Starec sa opýtal: Kam hodláš ísť a odkiaľ prichádzaš?
18 Muž odpovedal: Ideme z judského Betlehema na odľahlý svah Efrajimského pohoria, odtiaľ totiž pochádzam. Cestoval som do judského Betlehema a teraz idem domov, ale nikto ma neprijal do svojho domu.
19 Mám slamu i obrok pre naše osly, mám aj chlieb a víno pre seba i pre tvoju slúžku a pre mládenca, ktorý sprevádza tvojho služobníka. Nič mi nechýba.
20 Starec povedal: Pokoj ti. Dovoľ mi, aby som sa postaral o všetko, čo ti chýba. Len nezostaň cez noc na námestí.
21 Doviedol ho do svojho domu a pre osly nachystal krmivo. Potom si umyli nohy, jedli a pili.
22 Keď sa občerstvili, nejakí ničomníci z toho mesta obkľúčili ten dom, zabúchali na dvere a vyzvali toho starca, majiteľa domu: Vyveď muža, ktorý vošiel do tvojho domu, nech ho spoznáme!
23 Nato vyšiel majiteľ domu a dohováral im: Nie, moji bratia, nedopustite sa ničoho zlého. Keď tento muž prišiel do môjho domu, nesmiete spáchať taký hanebný skutok.
24 Pozrite, tu je moja dcéra, panna, a jeho vedľajšia žena, dovediem vám ich. Môžete ich zneužiť a urobiť s nimi, čo sa vám zapáči. Na tomto mužovi sa však nesmiete dopustiť takej hanebnosti.
25 Tí muži ho však nechceli ani počuť. Vtedy uchopil ten muž svoju vedľajšiu ženu a vyviedol ju k nim von. Oni s ňou obcovali celú noc a zneužívali ju až do rána. Prepustili ju, až keď vyšla zornička.
26 Tá žena sa vrátila na úsvite a zrútila sa pri vchode do domu muža, v ktorom bol jej pán až do úplného rozvidnenia.
27 Keď jej pán ráno vstal, otvoril dvere domu a chcel sa vydať na cestu, pri vchode do domu uvidel ležať svoju vedľajšiu ženu s rukami na prahu.
28 Oslovil ju: Vstaň, ideme! Odpoveď nedostal. Naložil ju teda na osla a vydal sa na cestu domov.
29 Keď prišiel domov, vzal nôž, uchopil svoju vedľajšiu ženu, rozsekal ju aj s kosťami na dvanásť dielov a rozposlal ich po celom území Izraela.
30 Každý, kto niektorý diel videl, povedal: Nič také sa nestalo ani nebolo vidieť odvtedy, čo Izraeliti vyšli z Egypta, až do dnešného dňa. Uvažujte o tom, poraďte sa a rozhodnite!