1 Raz sa modlil na ktoromsi mieste. A keď prestal, povedal Mu jeden z učeníkov: Pane, nauč nás modliť sa, ako aj Ján naučil svojich učeníkov.
2 Povedal im: Keď sa modlíte, hovorte: Otče [náš, ktorý si v nebesiach], posväť sa meno Tvoje, príď kráľovstvo Tvoje [buď vôľa Tvoja ako v nebi tak aj na zemi!]
3 Chlieb náš každodenný daj nám každý deň.
4 A odpusť nám hriechy naše, lebo aj my odpúšťame každému svojmu vinníkovi. I neuvoď nás do pokušenia, [ale zbav nás zlého]!
5 Potom im hovoril: Keď niekto z vás má priateľa a pôjde k nemu o polnoci a povie mu: Priateľ môj, požičaj mi tri chleby,
6 "lebo mi priateľ prišiel z cesty a nemám ho čím ponúknuť;"
7 "a on by znútra odpovedal: Neobťažuj ma; dvere sú už zatvorené a deti so mnou v posteli; nemôžem vstať a dať ti;"
8 hovorím vám: Keď aj nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho dotieravosť jednako vstane a dá mu, čo potrebuje.
9 "Aj ja hovorím: Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené;"
10 "lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené."
11 Alebo či je medzi vami otec, ktorý by podal synovi kameň, keď si pýta chleba? A keď rybu, či mu podá hada miesto ryby?
12 Alebo keď si pýta vajce, či mu podá škorpióna?
13 Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá Otec nebeský Ducha Svätého tým, ktorí Ho prosia?
14 A vyháňal démona, ktorý bol nemý. Keď démon vyšiel, nemý prehovoril. A zástupy sa divili.
15 Ale niektorí z nich povedali: Belzebubom, kniežaťom démonov, vyháňa démonov.
16 A iní, aby ho pokúšali, žiadali od Neho znamenie z neba.
17 Ale On poznal ich zmýšľanie a riekol: Každé rozdelené kráľovstvo pustne a dom rozdvojený proti sebe padá.
18 Keď je teda i sám satan rozdelený proti sebe, akože obstojí jeho kráľovstvo? Lebo hovoríte, že ja mocou Belzebuba vyháňam démonov.
19 Ale ak ja Belzebubom vyháňam démonov, čím ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vám sudcami.
20 Ale ak ja prstom Božím vyháňam démonov, tak iste prišlo k vám kráľovstvo Božie.
21 Keď si silný ozbrojenec stráži dvor, jeho imanie je na pokoji.
22 Ale keď príde silnejší než on a premôže ho, odoberie mu všetku zbraň, v ktorú dúfal, a čo ukoristil, rozdá.
23 Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje.
24 "Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po miestach bez vody a hľadá odpočinok; a keď nenájde, povie si: Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel."
25 A keď príde, nájde ho vymetený a vyzdobený.
26 Vtedy ide a vezme so sebou iných sedem duchov, horších od seba, a vojdúc prebývajú tam. A tak sú posledné veci onoho človeka horšie než prvé.
27 Keď to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala Mu: Blahoslavený život, čo Ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval!
28 On však riekol: Omnoho blahoslavenejší sú tí, čo počuli slovo Božie a zachovávajú ho.
29 Keď sa zástupy húfne zhromažďovali, začal hovoriť: Toto pokolenie je pokolenie zlé, hľadá znamenie, ale nedostane sa mu znamenia, iba ak znamenia Jonášovho.
30 Lebo ako sa Jonáš stal znamením Ninivčanom, tak aj Syn človeka bude znamením tomuto pokoleniu.
31 "Kráľovná Juhu povstane na súde s mužmi tohto pokolenia a odsúdi ich. Lebo od končín zeme prišla počuť múdrosť Šalamúnovu; a hľa, tu je väčší ako Šalamún."
32 Ninivskí mužovia povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho. Lebo oni sa kajali na kázanie Jonášovo, a hľa, tu je väčší ako Jonáš.
33 Nikto nezažne sviecu a nepoloží ju do skrýše, ani pod nádobu, ale na svietnik, aby videli žiaru tí, čo prichádzajú.
34 "Sviecou tela je tvoje oko. Keď ti teda oko bude zdravé, celé telo ti bude plné svetla; ale keď bude skazené, aj telo ti bude plné tmy."
35 "Hľaď teda, aby svetlo, ktoré je v tebe, nebolo tmou;"
36 ak ti je celé telo svetlé, a niet na ňom nič tmavého, celé bude svetlé, ako keby ťa svieca osvietila jasom.
37 Keď ešte hovoril, prosil Ho jeden z farizejov, aby obedoval u neho. I šiel a posadil sa za stôl.
38 Farizej sa začudoval, keď videl, že sa pred obedom neumyl.
39 Pán mu však povedal: Nuž, vy farizeji čistíte zovňajšok čaše a misy, ale vaše vnútro je plné lúpeže a zloby.
40 Blázni, či Ten, kto učinil zovňajšok, neučinil aj vnútro?
41 Ale dajte ako almužnu, čo je vo vnútri, a máte všetko čisté.
42 Beda vám však, farizeji, že dávate desiatky z mäty a z ruty a z každej byliny, a obchádzate spravodlivosť a lásku Božiu. Toto ste mali činiť a tamto nezanedbávať.
43 Beda vám, farizeji, že máte radi predné miesta v synagógach a pozdravovania na námestiach.
44 Beda vám [zákonníci a farizeji, pokrytci], že ste ako neoznačené hroby, a ľudia nevedia, že chodia po nich.
45 Tu Mu odpovedal jeden zo zákonníkov: Majstre, keď takto hovoríš, znevažuješ aj nás.
46 On však riekol: Aj vám zákonníkom beda, že neznesiteľné bremená uvaľujete na ľudí, a sami sa tých bremien nedotýkate ani len prstom.
47 Beda vám, že prorokom staviate náhrobky, a vaši otcovia ich pomordovali.
48 Ste teda svedkami (proti otcom), ale súhlasíte so skutkami svojich otcov, že oni ich totiž pomordovali, a vy staviate [im náhrobky].
49 Preto aj múdrosť Božia povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov, a oni (niektorých) z nich zavraždia a (niektorých) budú prenasledovať,
50 aby na tomto pokolení bola pohľadávaná krv všetkých prorokov, vyliata od stvorenia sveta,
51 od krvi Ábelovej až po krv Zachariášovu, ktorý zahynul medzi oltárom a chrámom. Áno, hovorím vám, pohľadávaná bude na tomto pokolení!
52 "Beda vám, zákonníkom, že ste vzali kľúč poznania; sami ste nevošli, a ktorí chceli vojsť, tým ste prekážali."
53 Keď vyšiel odtiaľ, začali sa farizeji a zákonníci hnevať na Neho a dorážať rozličnými otázkami,
54 strojac Mu úklady, aby Ho polapili v reči.