1 Raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja, aby jedol chlieb, a oni Ho pozorovali.
2 A hľa, akýsi človek chorý na vodnatieľku bol pred Ním.
3 Tu Ježiš prehovoril k zákonníkom a farizejom, spytujúc sa: Dovolené je v sobotu uzdravovať, a či nie?
4 Oni však mlčali. A On siahnuc naň, uzdravil ho a prepustil.
5 Im však povedal: Keď niektorému z vás syn alebo vôl padne do studne, či ho nevytiahnete hneď v deň sobotný?
6 A nemohli Mu na to odpovedať.
7 Keď spozoroval, ako si vyberali popredné miesta, povedal pozvaným toto podobenstvo:
8 Keď ťa niekto pozve na svadbu, nesadni si na prvé miesto, aby medzi pozvanými nebol snáď vzácnejší, ako si ty,
9 a ten, čo pozval teba i jeho, prišiel by a povedal by ti: Prepusť miesto tomu! A vtedy začal by si s hanbou sedieť na poslednom mieste.
10 Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto, aby ti ten, čo ťa pozval, povedal, keď príde: Priateľ môj, sadni si vyššie. Vtedy budeš mať česť u všetkých spolustolovníkov.
11 Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
12 A povedal aj tomu, čo Ho pozval: Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj si priateľov, bratov, príbuzných, bohatých susedov, aby ťa azda pozvali aj oni a odplatili sa ti.
13 Ale keď dávaš hostinu, povolaj chudobných, mrzákov, chromých, slepých,
14 a budeš blahoslavený, že ti nemajú čím odplatiť, lebo dostane sa ti odplaty pri vzkriesení spravodlivých.
15 Keď to počul jeden zo spolustolovníkov, povedal Mu: Blahoslavený, kto je chlieb v kráľovstve Božom!
16 On mu však povedal: Jeden človek pripravil veľkú večeru a pozval mnohých.
17 V hodine večere poslal sluhu, aby povedal pozvaným: Poďte, lebo už je [všetko] hotové!
18 "Ale všetci sa začali jednomyseľne vyhovárať. Prvý mu povedal: Pole som kúpil, musím ísť a obzrieť si ho; prosím ťa, vyhovor ma."
19 "Druhý povedal: Päť párov volov som kúpil a idem ich vyskúšať; prosím ťa, vyhovor ma."
20 Iný zasa povedal: Oženil som sa, a preto nemôžem prísť.
21 Keď sa sluha vrátil, oznámil to pánovi. Vtedy sa rozhneval pán domu a povedal sluhovi: Vyjdi rýchlo na cesty a ulice mesta a priveď sem chudobných, mrzákov, slepých a chromých.
22 Sluha povedal: Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a miesto ešte je.
23 Vtedy povedal pán sluhovi: Vyjdi na poľné cesty a medzi ohrady a prinúť (ich) vojsť, aby sa mi naplnil dom.
24 Lebo hovorím vám, že ani jeden z mužov, ktorí boli pozvaní, neokúsi moju večeru.
25 "Raz išli s Ním veľké zástupy; On sa obrátil a povedal im:"
26 Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.
27 Kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže mi byť učeníkom.
28 Lebo keď niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nezasadne a nespočíta náklad, či má z čoho dostaviť?
29 Aby sa mu potom, keď položil základ, a nemohol dostavať, nezačali všetci, ktorí to vidia, posmievať
30 a hovoriť: Tento človek začal stavať, a nemohol dostaviť.
31 Alebo keď kráľ má tiahnuť do boja proti inému kráľovi, aby sa zrazil s ním, či si najprv nezasadne, aby sa poradil, či sa s desiatimi tisícami môže postaviť proti tomu, ktorý s dvadsiatimi tisícami tiahne proti nemu?
32 Ak sa nemôže, vyšle k nemu posolstvo, keď je ešte ďaleko, a vyžiada si podmienky mieru.
33 A tak nikto z vás nemôže mi byť učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.
34 Soľ je dobrá, ale ak aj soľ stratí chuť, čím ju osolíme?
35 Ani do zeme, ani do hnoja sa nehodí, ale ju vyhodia. Kto má uši na počúvanie, nech počuje!