1 Stalo sa raz v tie dni, keď učil v chráme ľud a zvestoval evanjelium, že pristúpili k Nemu veľkňazi a zákonníci so staršími
2 a povedali Mu: Povedz nám, akou mocou to robíš, alebo kto Ti tú moc dal?
3 "Odpovedal im: Aj ja sa vás opýtam na jedno slovo; povedzte mi:"
4 bol Jánov krst z neba, a či od ľudí?
5 Oni však uvažovali medzi sebou a povedali si: Ak povieme, že z neba, odpovie: Prečo ste mu neuverili?
6 Ak povieme, že od ľudí, ukameňuje nás všetok ľud, lebo je presvedčený, že Ján je prorok.
7 Povedali teda, že nevedia odkiaľ.
8 A Ježiš im povedal: Tak ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím.
9 Nato začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: Jeden človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a odcestoval na dlhý čas.
10 V čas (oberačky) poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinohradníci ho zbili a pustili naprázdno.
11 Poslal druhého sluhu. Oni však aj toho zbili, zneuctili a pustili naprázdno.
12 Poslal tretieho. Ale oni i tohto zranili a vyhodili.
13 Vtedy povedal pán vinice: Čo robiť? Pošlem svojho milovaného syna. Jeho sa predsa len budú ostýchať.
14 "Ale vinohradníci, keď ho videli, poradili sa medzi sebou a povedali si: Toto je dedič; zabime ho, aby dedičstvo bolo naše."
15 A vyhodili ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice?
16 Príde, zahubí týchto vinohradníkov a vinicu prenajme iným. Keď to počuli, povedali: Nech sa to nestane!
17 Ale On pozrel na nich a povedal: Čo znamená teda, čo je napísané, žekameň, ktorý zavrhli stavitelia,stal sa uholným kameňom?
18 "Každý, kto padne na tento kameň, doláme sa; na koho by však ten (kameň) padol, rozdlávi ho."
19 Zákonníci a veľkňazi hľadeli položiť ruky na Neho v tú hodinu, lebo porozumeli, že o nich hovoril to podobenstvo, ale sa báli ľudu.
20 Sliedili teda za Ním a poslali špehúňov, ktorí sa pokrytecky vydávali za spravodlivých, aby Ho podchytili v reči a potom vydali vrchnosti a vladárovej moci.
21 Opýtali sa Ho teda: Majstre, vieme, že bez okolkov hovoríš a učíš, a nedbáš na osobu, ale pravdivo učíš ceste Božej.
22 Je nám dovolené platiť cisárovi daň, a či nie?
23 On však prezrel ich úlisnosť a povedal im:
24 Ukážte mi peniaz: čí má obraz a nápis? Odpovedali: Cisárov.
25 Riekol im: Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!
26 I nemohli Ho podchytiť v reči pred ľudom a diviac sa Jeho odpovedi, zamĺkli.
27 Potom pristúpili niektorí zo sadukajov, ktorí učili, že nieto zmŕtvychvstania, a pýtali sa Ho:
28 Majstre, Mojžiš nám napísal: Keby niekomu umrel brat, ktorý mal manželku, a umrel by bez detí, nech si ju jeho brat vezme a splodí potomstvo bratovi.
29 "Bolo raz sedem bratov; prvý sa oženil a umrel bez detí."
30 Tak (si vzal tú ženu) aj druhý,
31 i tretí si ju vzal a podobne všetkých sedem, a umreli bez detí.
32 Konečne umrela aj žena.
33 Ktorému z nich bude teda pri vzkriesení manželkou táto žena, keďže ju mali za manželku siedmi?
34 Odpovedal im Ježiš: Deti tohto veku sa ženia a vydávajú.
35 Ale tí, čo boli uznaní za hodných dôjsť tamtoho sveta a vzkriesenia z mŕtvych, tí sa ani neženia, ani nevydávajú.
36 Lebo ani umrieť nemôžu viac, pretože sú anjelom rovní a ako synovia vzkriesenia sú synovia Boží.
37 Že však stávajú, na to aj Mojžiš upozornil pri onom kre, keď Pána nazýval Bohom Abrahámovým, Bohom Izákovým a Bohom Jákobovým.
38 "A Boh nie je (Bohom) mŕtvych, ale živých; lebo všetci Jemu žijú."
39 Tu odpovedali niektorí zo zákonníkov: Majstre, dobre si povedal.
40 Ale viac sa Ho na nič neodvážili spýtať.
41 I povedal im (Ježiš): Ako môžu hovoriť o Mesiášovi, že je synom Dávidovým,
42 keďže sám Dávid hovorí v knihe Žalmov:Pán povedal môjmu Pánovi:Posaď sa mi po pravici,
43 dokiaľ Ti nepriateľovnepoložím za podnožku.
44 Dávid Ho teda nazýva Pánom, a tak, ako mu je synom?
45 Keď to všetko ľud počúval, povedal (Ježiš) učeníkom:
46 Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodievajú v dlhých plášťoch, radi sa dajú pozdravovať na námestiach, obľubujú predné miesta v synagógach a prvé miesta na hostinách
47 a vyžierajú domy vdov pod zámienkou dlhej modlitby. Títo prepadnú ťažšiemu súdu.