1 I približovali sa slávnosti nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Veľkou nocou.
2 "Veľkňazi a zákonníci sa radili, ako by Ježiša zahubili; lebo sa báli ľudu."
3 "Vtedy vošiel satan do Judáša, ktorého volali Iškariotský, jedného z dvanástich;"
4 ten odišiel, dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi chrámovej stráže, ako im Ho vydá.
5 Zaradovali sa a dohodli, že mu dajú peniaze.
6 A on privolil. Potom hľadal príležitosť zradiť im Ho bez prítomnosti ľudu.
7 I prišiel deň nekvasených chlebov, keď mal byť zabitý veľkonočný baránok.
8 Poslal teda Petra a Jána a povedal im: Choďte, pripravte nám hod veľkonočného baránka, aby sme jedli.
9 Oni Mu povedali: Kde chceš, aby sme ho pripravili?
10 Odpovedal im: Keď budete vchádzať do mesta, stretne vás človek, ktorý ponesie krčah vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde,
11 a povedzte majiteľovi domu: Majster ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej mám jesť veľkonočného baránka so svojimi učeníkmi?
12 "A on vám ukáže veľkú dvoranu na poschodí (už) prichystanú; tam (ho) pripravte."
13 Išli teda a našli, ako im povedal, a pripravili hod veľkonočného baránka.
14 Keď prišla hodina, posadil sa a [dvanásti] apoštolovia s Ním.
15 "Tu im povedal: Túžobne som si žiadal jesť s vami tohto veľkonočného baránka, skôr, ako by som trpel;"
16 lebo hovorím vám, že ho nikdy viac nebudem jesť, len už dokonalého v kráľovstve Božom.
17 "Potom vzal kalich, dobrorečil a povedal: Vezmite ho a deľte sa medzi sebou;"
18 lebo hovorím vám, že odteraz nebudem piť z plodu vínneho kmeňa, až kým nepríde kráľovstvo Božie.
19 "Nato vzal chlieb, dobrorečil, lámal a dával im, hovoriac: Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás; to čiňte na moju pamiatku."
20 A podobne (vzal) po večeri kalich a hovoril: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.
21 Ale, hľa, ruka môjho zradcu je spolu s mojou na stole.
22 Syn človeka ide totiž, ako bolo uložené, ale beda človeku, ktorý Ho zrádza!
23 A oni sa začali medzi sebou dohadovať, kto z nich by sa chystal toto urobiť.
24 Povstal medzi nimi spor, kto z nich je asi najväčší.
25 On im povedal: Kráľovia panujú nad svojimi národmi, a tí, čo majú moc nad nimi, volajú sa dobrodincami.
26 "Vy však nie tak! Ale najväčší medzi vami nech je ako najmenší; a vodca ako slúžiaci. "
27 Lebo kto je väčší: ten, čo sedí za stolom, a či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí? Ale ja som medzi vami ako ten, čo slúži,
28 vy však ste tí, čo ste v mojich pokušeniach zostali pri mne.
29 Ako mne dal Otec, aj ja dávam vám kráľovstvo,
30 aby ste jedli a pili za stolom v mojom kráľovstve a sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov izraelských.
31 "[Tu povedal Pán]: Šimon, Šimon, ajhľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu;"
32 ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla. A ty časom, až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov.
33 On však odpovedal: Pane, hotový som ísť s Tebou aj do väzenia, aj na smrť.
34 (Ježiš) mu riekol: Hovorím ti, Peter: dnes kohút nezaspieva, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš.
35 Potom im hovoril: Keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi, či ste mali v niečom nedostatok? Oni odpovedali: V ničom!
36 "Tu im povedal: Ale odteraz, kto má mešec, nech (si ho) vezme, a podobne kapsu; a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč;"
37 lebo hovorím vám, že sa musí naplniť pri mne, čo je napísané: A počítali ho medzi zločincov. Plní sa totiž, čo je (predpovedané) o mne.
38 Oni však povedali: Pozri, Pane, dva meče (sú) tu. Riekol im: To stačí!
39 "Potom vyšiel a poberal sa podľa obyčaje na Olivový vrch; nasledovali Ho aj učeníci."
40 Keď prišiel na miesto, povedal im: Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia.
41 Sám sa však vzdialil od nich tak ďaleko, ako dohodí človek kameňom, padol na kolená a takto sa modlil:
42 "Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich; avšak nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja."
43 Tu sa Mu ukázal anjel z neba a posilňoval Ho.
44 A On v smrteľnej úzkosti modlil sa ešte horlivejšie. I vystúpil Mu pot ako kropaje krvi, ktoré stekajú na zem.
45 Keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich spať, unavených zármutkom,
46 a povedal im: Čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia.
47 Ešte hovoril, a hľa, (prichádzal) zástup, a jeden z dvanástich, menom Judáš, išiel vopred a blížil sa k Ježišovi, aby Ho pobozkal.
48 Ježiš mu riekol: Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?
49 Keď tí, čo boli okolo Neho, videli, čo sa chystá, spýtali sa: Pane, či udrieť mečom?
50 A jeden z nich udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho.
51 Ježiš riekol: Prestaňte! Nato dotkol sa mu ucha a uzdravil ho.
52 Vtedy povedal Ježiš veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, ktorí Ho prišli zajať: Ako na lotra vyšli ste s mečmi a kyjmi,
53 a keď som každý deň býval s vami v chráme, nepoložili ste ruky na mňa. Ale toto je tá vaša hodina a moc tmy.
54 A keď Ho chytili, viedli a voviedli Ho do veľkňazovho domu. Aj Peter Ho nasledoval zďaleka,
55 a keď si prostred dvora nakládli ohňa a posadili sa, sadol si Peter medzi nich.
56 Tu ho zbadala akási slúžka, ako sedel pri ohni, dobre si ho obzrela a povedala: I tento bol s Ním!
57 Ale on zaprel: Žena, nepoznám Ho!
58 Po chvíli uvidel ho iný a povedal: Aj ty si z nich. Peter odpovedal: Človeče, nie som!
59 Potom, asi po hodine, ktosi iný tvrdil: Naozaj i tento bol s Ním, veď je tiež Galilejec.
60 Ale Peter odpovedal: Človeče, neviem, čo vravíš. A hneď, keď ešte hovoril, zaspieval kohút.
61 Vtedy obrátil sa Pán a pozrel na Petra. I rozpomenul sa Peter na slová, ktoré mu Pán povedal: Skôr, ako kohút dnes zaspieva, tri razy ma zaprieš.
62 Vyšiel a žalostne zaplakal.
63 Mužovia, ktorí držali Ježiša, sa Mu posmievali, bili Ho,
64 zakrývali Ho a spytovali sa Ho: Uhádni, kto Ťa udrel!
65 A mnoho iných rúhavých slov hovorili proti Nemu.
66 Keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, zaviedli Ho do svojej rady
67 a hovorili: Ak si Ty Kristus, povedz nám. Odpovedal im: Keď vám poviem, neuveríte.
68 A keď sa aj spýtam, neodpoviete mi [ani ma neprepustíte].
69 Ale od tejto chvíle Syn človeka bude sedieť na pravici moci Božej.
70 Tu povedali všetci: Si teda Syn Boží? Riekol im: Vy hovoríte, že som.
71 I povedali: Načo potrebujeme ešte svedectvá? Veď sme (to) sami počuli z Jeho úst!