1 A povedal im podobenstvo, ako sa im treba vždy modliť a neochabovať.
2 Hovoril: V ktoromsi meste bol sudca, Boha sa nebál a človeka nehanbil.
3 A bola v tom meste vdova, ktorá chodila k nemu a prosila ho: Zastaň sa ma proti môjmu protivníkovi!
4 Ale on dlho nechcel. Potom si však povedal: Čo sa aj Boha nebojím ani človeka nehanbím,
5 ale že ma táto vdova unúva, zastanem sa jej, aby nakoniec neprišla a nedokaličila ma.
6 A Pán dodal: Počujte, čo vraví nespravodlivý sudca.
7 Či by sa Boh nezastal svojich vyvolených, ktorí dňom i nocou volajú k Nemu, i keď mešká s ich vyslyšaním?
8 Hovorím vám: Čoskoro sa ich zastane. Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?
9 A proti tým, ktorí sa spoliehali na seba, že sú spravodliví, a iných za nič nemali, povedal toto podobenstvo:
10 "Dvaja mužovia vstúpili do chrámu, aby sa modlili; jeden farizej a druhý publikán."
11 Farizej si zastal a takto sa modlil v sebe: Bože, ďakujem Ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo ako aj tento publikán.
12 Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.
13 Publikán však stál zďaleka a ani oči nechcel pozdvihnúť k nebu, ale bil sa v prsia a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu!
14 Hovorím vám: Tento odišiel do svojho domu ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
15 Prinášali k Nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotýkal. Keď to videli učeníci, dohovárali im.
16 Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: Dovoľte deťom prichádzať ku mne, a nebráňte im, lebo takýchto je kráľovstvo Božie.
17 Veru, hovorím vám: Kto by neprijal kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde do neho.
18 Tu sa Ho opýtal jeden z popredných: Dobrý Majstre, čo činiť, aby som sa stal dedičom večného života?
19 Ježiš mu odpovedal: Čo ma voláš dobrým? Nikto nie je dobrý, len jeden, Boh.
20 Prikázania poznáš: Nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, cti si otca i matku.
21 On však povedal: Toto všetko som zachovával od mladosti.
22 "Keď to Ježiš počul, povedal mu: Ešte jedno ti chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebesiach; potom príď a nasleduj ma."
23 On sa veľmi zarmútil, keď to počul, lebo bol náramne bohatý.
24 Vidiac ho, Ježiš povedal: Ako ťažko vchádzajú do kráľovstva Božieho tí, čo majú majetky.
25 Zaiste ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho.
26 A tí, čo to počuli, povedali: Kto teda môže byť spasený?
27 On však riekol: Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.
28 Tu povedal Peter: Ajhľa, my sme opustili, čo sme mali, a šli sme za Tebou.
29 On im povedal: Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustil dom alebo ženu alebo bratov alebo rodičov alebo deti pre kráľovstvo Božie,
30 žeby nezískal omnoho viac v tomto čase a v budúcom veku večný život.
31 Vtedy vzal k sebe dvanástich a hovoril im: Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema, a splní sa všetko o Synovi človeka, čo napísali proroci.
32 Lebo vydajú Ho pohanom, budú sa Mu posmievať a potupia Ho, budú pľuvať na Neho
33 a zbičujú Ho i zabijú, ale On na tretí deň vstane z mŕtvych.
34 Oni však nič nerozumeli z toho a bolo im to slovo skryté, ani nechápali, čo hovoril.
35 Keď sa blížil k Jerichu, nejaký slepec sedel pri ceste a žobral.
36 Počujúc, že zástup ide tadiaľ, spytoval sa, čo je to.
37 Oznámili mu, že Ježiš Nazaretský ide tadiaľ.
38 Tu zvolal: Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!
39 A tí, čo šli popredku, dohovárali mu, aby zamĺkol. Ale on tým hlasnejšie kričal: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!
40 Nato Ježiš zastal a kázal priviesť ho k sebe. A keď sa priblížil, opýtal sa ho:
41 Čo chceš, aby som ti urobil? Odpovedal Mu: Pane, nech vidím.
42 Riekol mu Ježiš: Viď! Tvoja viera ťa zachránila.
43 A on hneď videl a nasledoval Ho, oslavujúc Boha. A všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.