1 I približovali sa k Nemu samí publikáni a hriešnici, aby Ho počúvali.
2 Ale farizeji a zákonníci reptali a hovorili: Tento hriešnikov prijíma a jedáva s nimi.
3 Vtedy povedal im toto podobenstvo:
4 Keby niekto z vás mal sto oviec a stratil by jednu z nich, či nenechá deväťdesiatdeväť na pustatine a nejde za stratenou, kým ju nenájde?
5 "A keď ju nájde, položí si ju s radosťou na plecia;"
6 potom, príduc domov, zvolá si priateľov a susedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som si našiel stratenú ovcu.
7 Hovorím vám: taká bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad deväťdesiatdeväť spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánie.
8 Alebo: niektorá žena má desať grošov. Keby stratila jeden, či nezažne sviecu, nezametá dom a nehľadá usilovne, dokiaľ (ho) nenájde?
9 A keď ho nájde, zvolá si priateľky a susedy a povie: Radujte sa so mnou, lebo som na šla groš, ktorý som stratila.
10 Hovorím vám: taká radosť býva pred anjelmi Božími nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie.
11 A hovoril ďalej: Jeden človek mal dvoch synov.
12 Mladší z nich povedal otcovi: Otče, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí. A (otec) rozdelil im majetok.
13 Po nemnohých dňoch zobral mladší syn všetko, odsťahoval sa do ďalekej krajiny a tam v hýrení premrhal si imanie.
14 Keď už všetko premrhal, nastal v tom kraji veľký hlad a on začal núdzu trpieť.
15 Išiel teda a uchytil sa u jedného z občanov toho kraja, a ten ho poslal na pole svine pásť.
16 I žiadal si naplniť brucho odpadkami, ktoré žrali svine, ale nik mu nedal.
17 Vtedy vstúpil do seba a povedal si: Koľko nádenníkov má hojnosť chleba u môjho otca, a ja tu hyniem hladom.
18 Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i proti tebe
19 "a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom; prijmi ma ako jedného z nádenníkov."
20 I vstal a šiel k otcovi. Keď bol ešte ďaleko, uvidel ho otec, zľutoval sa, pribehol, padol mu okolo krku a vybozkával ho.
21 A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu a proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom.
22 "Ale otec rozkázal sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho; dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy;"
23 potom vezmite vykŕmené teľa, zabite ho a jedzme a veseľme sa.
24 "Lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa. A začali sa veseliť."
25 Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a približoval k domu, počul hudbu a tanec.
26 I zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo je to.
27 A ten mu povedal: Prišiel ti brat a otec zabil vykŕmené teľa, že ho dostal zdravého.
28 Nato sa tento nahneval a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho.
29 "On však odpovedal otcovi: Pozri, koľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho rozkazu, ale nikdy si mi nedal ani kozliatko, aby som sa poveselil s priateľmi;"
30 keď však prišiel tento tvoj syn, ktorý ti prehýril majetok s neviestkami, zabil si mu vykŕmené teľa.
31 "Ale otec mu povedal: Dieťa moje, ty si vždy so mnou, a všetko, čo mám, je tvoje;"
32 "ale patrilo sa nám veseliť a radovať. Lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa."