1 "Lebo Hospodin sa zmiluje nad Jákobom, a ešte si vyvolí Izrael; a usadí ich na ich vlastnej pôde. Cudzinci sa pripoja k nim a pridŕžať sa budú domu Jákobovho."
2 "Národy zoberú Izrael a privedú na jeho vlastné miesto; potom si ich dom Izraela vezme na pôde Hospodinovej do vlastníctva za sluhov a slúžky; zajme tých, čo ho držali v zajatí, a podmaní si svojich poháňačov."
3 V deň, keď ti Hospodin dožičí odpočinutie od bolesti, zmietania a od tvrdej služby, ktorou ťa zotročovali,
4 prednesieš túto výpoveď o babylonskom kráľovi:Ako sa upokojil poháňač!Ako sa upokojilo násilie!
5 Hospodin zlámal prút bezbožných,palicu panovníkov,
6 čo v prudkej zlosti bila národyneprestajnými údermi,čo v hneve opanúvala kmeneneľútostným deptaním.
7 Odpočíva, pokoj má celá zem,prepuká vo zvučný jasot.
8 Aj cyprusy sa tešia z teba,cédre libanonské:Odkedy si si ľahol,neprichádza proti nám drevorubač.
9 "Podsvetie dolu je vzrušenékvôli tebe pred tvojím príchodom;prebúdza tiene kvôli tebe,všetkých bývalých mocnárov zeme;núti povstať z ich trónovvšetkých kráľov národov."
10 Všetci sa ujmú slova a povedia ti:Aj ty si oslabol ako my,stal si sa podobný nám.
11 "Do podsvetia zvrhli tvoju pýchu,zvuk tvojich hárf;tvojou podstielkou sú červya tvojou prikrývkou pandravy."
12 Ach, ako si spadol z neba,ty jasná hviezda, syn rannej zory.Zoťatý si na zem,ty, ktorý si premáhal národy.
13 Povedal si si v srdci:Vystúpim do nebies,hore nad Božie hviezdyvyvýšim svoj tróna posadím sa na vrchuzhromaždenia,na najkrajnejšom severe.
14 Vystúpim na výšiny oblakov,podobný budem Najvyššiemu.
15 Ale musíš zostúpiť do podsvetia,do najhlbšej jamy.
16 Tí, čo ťa uvidia,uvažovať budú o tebe:Či je to ten muž, ktorý vzrušoval zema otriasal kráľovstvami?
17 Ktorý svet obracal na púšťa rúcal jeho mestá,ktorý svojich väzňovnepúšťal domov?
18 Všetci králi národovspočívajú v sláve,každý vo svojej hrobke.
19 Ty si však vyhodenýzo svojho hrobuako ohavný výhonok,pokrytý zabitými,prebodnutými mečom,ktorí zostupujú medzi kamene jamyako pošliapaná mŕtvola.
20 V hrobe sa s nimi nespojíš,lebo si zničil vlastnú krajinu,vraždil si vlastný ľud.Nikdy sa nebude spomínaťpotomstvo zločincov.
21 Pripravte jatku pre jeho synovpre neprávosť ich otcov,aby nevstali a nevzalido vlastníctva krajinu,aby nenaplnili svet mestami.
22 Povstanem proti nim - znie výrok Hospodina mocností - a vyhubím z Babylonu meno, i čo ostane z neho, syna i vnuka - znie výrok Hospodinov.
23 "Obrátim ho na dedičstvo ježov a na vodné močariny; odmetiem ich ničiacou metlou - znie výrok Hospodina mocností."
24 Hospodin mocností prisahal:Vskutku, ako som si predsavzal,tak sa stane,ako som rozhodol, tak sa splní:
25 zlámem Asýra vo svojej krajinea pošliapem ho na svojich vrchoch.Tak ustúpi z nich jeho jarmoa jeho bremeno zmizne z ich pleca.
26 To je zámer, ktorý je rozhodnutýo celej zemi,a to je ruka, ktorá je vystretánad všetky národy.
27 "Lebo Hospodin mocností rozhodol;kto to zruší?Jeho ruka je vystretá;kto ju odvráti?"
28 V roku, keď zomrel kráľ Ácház,odznel tento výrok:
29 Vôbec sa neteš, Filištínsko,že sa už zlomila palica, ktorá ťa bila,pretože z hadieho koreňavylezie zmijaa jej plodom bude lietajúci drak.
30 Biedni budú pásť na mojej nivea chudobní v bezpečí budú odpočívaťso svojím stádom.Ale tvoj koreň usmrtím hladoma tvoj zvyšok zabijem.
31 "Kvíľ, brána, volaj o pomoc, mesto!Zúfaj si, celé Filištínsko,lebo od severu prichádza dym;z jeho radov nik sa neoddeľuje."
32 A čo odpovie môj ľudposlom národov?Že Hospodin založil Sion,v ňom nájdu útočiskoubiedení Jeho ľudu.