1 Výrok proti Damasku.Ajhľa, Damask prestane byť mestom,a bude hŕbou zrúcanín.
2 Jeho mestá budú navždy opustené,budú patriť stádam,ktoré budú polihovať na nicha nik ich nevyruší.
3 Zmizne pevnosť z Efrajimui kráľovstvo z Damaskua zvyšok Sýrie pochodíako sláva Izraelcov- znie výrok Hospodina mocností.
4 V ten deň zapadne sláva Jákobaa stratí sa tučnota jeho tela.
5 Pochodí, ako keď žnec schmatnestojace obiliea jeho rameno zožne klasy.Pochodí, ako keď niekto zbiera klasyv Refáímskom údolí.
6 Ostanú na ňom len paberkyako pri obíjaní olív:dve-tri bobule na samom vrcholci,štyri-päť na vetvách stromu- znie výrok Hospodina mocností.
7 V ten deň pohliadne človekna svojho Stvoriteľaa jeho oči pozrú k Svätému Izraela.
8 Nepohliadne na oltáre,dielo svojich rúk,a nepozrie na to,čo zhotovili jeho prsty,ani na ašéry a oltáre na kadenie.
9 V ten deň ich pevné mestábudú opustenéako mestá Chivijcov a Amorejcov,ktoré opustili pred Izraelcami,a budú pustatinou.
10 Lebo si zabudolna Boha svojej spásya nemyslel si na svoju pevnú Skalu.Preto len saď rozkošnú priesadua vysádzaj odnože cudzieho boha!
11 "V deň výsadbyvypestuj svoju priesadu,toho rána, keď zaseješ,priveď ju do kvetu;ujde žatva v deň chorobya bolesť bude neliečiteľná."
12 "Ach! Hučanie mnohých národov;hučia, ako hučia moria.Burácanie národov; burácajúako hukot mnohých vôd."
13 Národy burácajúako hukot mnohých vôd.Ale On ich pokarhá a ujdú ďaleko,zahnaní budúako pleva z vrchov pred vetrom,ako kolesá z bodľačiapred povíchricou!
14 V čase večernom, ajhľa, hrôza!Skôr, ako príde ráno, už ich niet.To je údel tých, čo nás olupujú,a lós tých, čo nás plienia.