1 Výrok o prímorskej púšti.Ako sa víchrice valia po Negebe,prichádza to z púšte,z hroznej krajiny.
2 Tvrdé videnie mi bolo oznámené:Lupič lúpi, zhubca hubí!Elám, vystúp! Médsko, obliehaj!Zastavím všetko vzdychanie.
3 Preto sú moje bedrá plné bolesti,zachvacujú ma kŕčeako kŕče rodičky.Zdesený som počúvaním,zmätený som videním.
4 Myseľ mi zlyháva,zmocňuje sa ma hrôza,súmrak, po ktorom som túžil,zmenil sa mi na postrach.
5 Prikrývajú stôl, prestierajú obrusy,jedia a pijú.Povstaňte, kniežatá!Natrite štíty olejom!
6 Lebo takto mi vraví Pán:Choď, postav hliadku!Nech oznámi, čo uvidí!
7 Ak uzrie jazdcov, záprahy koní,jazdcov na osloch,jazdcov na ťavách,nech pozorne, veľmi pozorne načúva!
8 Vtedy ten, čo videl, zvolal:Na pozorovateľni stojím,Pane, stále cez deň,na stráži som postavený celé noci.
9 Ajhľa, prichádzajú jazdci,záprahy koní!Vtedy sa ozval:Padol, padol Babylona všetky modly jeho bohovsú roztrepané na zemi.
10 Ó, môj zbitý a rozmlátený ľud!Čo som počulod Hospodina mocností,Boha Izraela,oznámil som vám.
11 Výrok proti Dúme.Ktosi volá ku mne zo Seíru:Strážny, dokedy potrvá noc?
12 Strážny hovorí:Prišlo ráno, ale i noc.Ak sa chcete pýtať, pýtajte sa!Príďte znova!
13 Výrok o stepi.Prenocujte v stepných húštinách,karavány Dedáncov!
14 Smädnému v ústrety prineste vodu,obyvatelia krajiny Témá,utečencov privítajte chlebom,
15 lebo utiekli pred mečmi,pred vytaseným mečom,pred napnutým lukoma pred krutosťou vojny!
16 Lebo takto mi povedal Pán:Ešte rok,ako sú roky nádenníka,a skončí sa sláva Kédáru.
17 Zvyšok z počtu lukostrelcovz hrdinov Kédárubude malý,lebo to Hospodin,Boh Izraela, povedal.