1 Čujte ma, ktorí sa snažíteo spásu,ktorí hľadáte Hospodina!Pozrite na kameň,z ktorého ste vykresaní,na studničnú priehlbeň,z ktorej ste vykopaní!
2 Pozrite na svojho otca Abrahámaa na Sáru, ktorá vás zrodila.Lebo som ho povolal,keď bol jediný,požehnal som ho a rozmnožil.
3 Vskutku, Hospodin poteší Sion,poteší všetky jeho zrúcaniny.Jeho púšť zmení na Édena jeho stepna záhradu Hospodinovu.V ňom bude radosť a veselosť,chválospev a zvuk piesne.
4 Počúvaj ma, ľud môj,národ môj, dopraj mi sluchu,lebo odo mňa vyjde náuka,a svoje právo ihneď privediemako svetlo národov.
5 Blízko je moja spása,príde moja záchranaa moje ramenábudú spravovať národy.Na mňa čakajú ostrovy,na môj zásah budú vyčkávať.
6 Zdvihnite oči k nebesiama pozrite sa dolu na zem,lebo nebesá sa rozplynú ako dym,zem sa rozpadne ako šatya jej obyvatelia pomrú ako komáre,ale moja záchrana ostane navekya moja spása sa nezruší.
7 Čujte ma, vy, ktorí poznáte spásu,ľud, ktorý v srdci nosí moju náuku!Nebojte sa potupy od ľudí,a ich hanobenia sa neľakajte,
8 lebo moľ ich požerie ako šaty,červ ich strávi ako vlnu.No moja spása potrvá navekya moja záchrana na dlhé pokolenia.
9 Prebuď sa, prebuď sa,obleč si silu, rameno Hospodinovo,prebuď sa ako za dní pradávnych,za starodávnych pokolení!Či si ty nerozťalo Rahabaa neprebodlo morského draka?
10 Či si ty nevysušilo more,vody veľkej prahlbiny,a nezmenilo hĺbku mora na cestu,aby prešli vykúpení?
11 "Tak sa vrátia tí,ktorých Hospodin vyslobodil,a prídu s plesaním na Sion.Večná radosť bude na ich hlavách,dosiahnu radosť a veselosť;zmizne žiaľ a úpenie."
12 Ja, ja som vaším Tešiteľom!Kto si ty, že sa bojíščloveka smrteľného,ľudského dieťaťa,ktoré býva ako tráva?
13 Zabúdaš na Hospodina,ktorý ťa utvoril,ktorý rozostrel nebesá, založil zem?Ty sa ustavične v každom časechveješpred hnevom sužovateľa,keď zamýšľa hubiť?Ale kde je hnev sužovateľa?
14 Sputnaný sa čoskoro uvoľní,nepadne mŕtvy do jamya nebude mu chýbať chlieb.
15 "Ale ja som Hospodin, tvoj Boh,ktorý víri more tak,že hučia jeho vlny;Hospodin mocností je Jeho meno."
16 Dal som ti svoje slová do úst,prikryl som ťa tôňou svojich rúk:aby som rozprestrel nebesáa založil zem,a povedal Sionu: Ty si môj ľud!
17 "Prebuď sa, prebuď,povstaň, Jeruzalem,ty, ktorý si vypilz rúk Hospodinovýchčašu Jeho hnevu;kalich omámenia vypil si až do dna."
18 Niet nikoho, kto by ho viedolspomedzi synov, ktorých si zrodil.A niet nikoho,kto by posilňoval jeho rukuspomedzi synov,ktorých si vychoval.
19 "Dve veci ťa zastihli;ktože ťa poľutuje?Spustošenie a ruiny, hlad a meč,ktože ťa poteší?"
20 Synovia tvoji zomdlení ležiana rohu všetkých ulícako antilopy v pasci,preplnení hnevom Hospodinovýma karhaním tvojho Boha.
21 Preto čuj toto, ty strápený a opojený,ale nie vínom:
22 "Takto vraví Hospodin, Pán, tvoj Boh,ktorý chce bojovať za svoj ľud:Ajhľa, beriem ti z rúkčašu omámeniaa kalich môjho hnevu;nebudeš ho už viac piť."
23 "Podám ho do ruky tým,čo ťa trápili,a do ruky tým, čo ťa utláčali;ktorí ti hovorili: Zohni sa,aby sme mohli prejsť.A ty si podložil chrbát ako zema ako ulicu pre tých,čo prechádzajú."