1 V roku, keď zomrel kráľ Uzijá, videl som Pána sedieť na vysokom a vyvýšenom tróne a okraje Jeho rúcha naplňovali chrám.
2 Serafi stáli nad Ním, každý mal po šesť krídel. Dvoma si zakrýval tvár, dvoma si zakrýval nohy a dvoma lietal.
3 Jeden takto privolával druhému:Svätý, svätý, svätýje Hospodin mocností,plná je všetka zem Jeho slávy.
4 Vtom sa zachveli základy verají v prahoch pre hlas volajúceho a dom sa naplnil dymom.
5 Vtedy som povedal:Beda mi, som stratený,lebo som mužom nečistých pería bývam uprostred ľudunečistých perí,pretože Kráľa, Hospodina mocností,videli moje oči.
6 Potom priletel ku mne jeden zo serafov a v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z oltára,
7 dotkol sa mi úst a riekol: Ajhľa, tento sa dotkol tvojich perí a zmizla tvoja vina, tvoj hriech je odpustený.
8 A počul som hovoriť hlas Pánov: Koho pošlem a kto nám pôjde? Nato som povedal: Tu som ja, pošli mňa!
9 A On riekol: Choď a hovor tomuto ľudu:Počúvajte len, počúvajte,ale nerozumejte,hľaďte len, hľaďte, ale nechápte!
10 Zatvrď srdce tohto ľudua jeho uši zapchaja jeho oči zastri,aby svojimi očami nevidela ušami nepočul,aby jeho srdce nechápalo,a tak, aby sa neobrátil a neuzdravil.
11 Nato som povedal:Až dokedy, Pane? I odvetil:Pokiaľ nespustnú mestábez obyvateľova domy bez ľudí,kým roľa nespustne na púšť.
12 Hospodin ďaleko odvedie ľudía mnoho budeopustených miest v krajine.
13 A ak ostane v nej ešte desatina,i tá bude znova na spálenieako cér a dub,z ktorých po zvalení ostane peň.Sväté semeno je jej peň.