1 Ako oheň zapaľuje raždie,ako oheň privádza do varu vodu- tak príď,aby si dal svojim protivníkompoznať svoje meno,aby sa Tvojej prítomnosti báli národy.
2 Keď si nečakane robil hrozné veci,zostúpil si a vrchy sa triaslipred Tebou.
3 Od vekov to nikto neslýchalani nepočul,oko nevídalo Boha okrem Teba,ktorý by tak nakladal s tými,ktorí naň očakávajú.
4 "Vychádzaš v ústrety tým,čo uplatňujú s radosťouspravodlivosťa na svojich cestáchsa rozpomínajú na Teba.Ajhľa, hneval si sa, a my sme hrešili;oddávna sme Ti boli neverní."
5 Všetci sme boli podobní nečistémua všetka naša spravodlivosť bolaako poškvrnené rúcho.Všetci sme zvädli ako lístie,naša neprávosť nás odnáša sťa vietor.
6 A nikto nevzýva Tvoje meno,nevzchopí sa, aby sa zachytil o Teba,lebo svoju tvár si ukryl pred namia vydal si násdo moci našich hriechov.
7 A predsa, Hospodine, Ty si Otec náš,my sme hlina a Ty si náš Tvorca,všetci sme dielom Tvojich rúk.
8 Nehnevaj sa priveľmi, Hospodine,nepripomínaj večne neprávosť.Ber ohľad na to,že sme Tvojím ľudom.
9 Tvoje sväté mestá stali sa púšťou,Sion sa stal púšťou,Jeruzalem úžasnou pustatinou.
10 Náš svätý a slávny dom,kde Ťa otcovia naši oslavovali,stal sa korisťou ohňa,a všetko, čo nám bolo vzácne,leží v troskách.
11 Môžeš sa od toho odťahovať,ó Hospodine,chceš mlčaťa nadmieru nás pokorovať?