16 Dal som ti svoje slová do úst,prikryl som ťa tôňou svojich rúk:aby som rozprestrel nebesáa založil zem,a povedal Sionu: Ty si môj ľud!
17 "Prebuď sa, prebuď,povstaň, Jeruzalem,ty, ktorý si vypilz rúk Hospodinovýchčašu Jeho hnevu;kalich omámenia vypil si až do dna."
18 Niet nikoho, kto by ho viedolspomedzi synov, ktorých si zrodil.A niet nikoho,kto by posilňoval jeho rukuspomedzi synov,ktorých si vychoval.
19 "Dve veci ťa zastihli;ktože ťa poľutuje?Spustošenie a ruiny, hlad a meč,ktože ťa poteší?"
20 Synovia tvoji zomdlení ležiana rohu všetkých ulícako antilopy v pasci,preplnení hnevom Hospodinovýma karhaním tvojho Boha.
21 Preto čuj toto, ty strápený a opojený,ale nie vínom:
22 "Takto vraví Hospodin, Pán, tvoj Boh,ktorý chce bojovať za svoj ľud:Ajhľa, beriem ti z rúkčašu omámeniaa kalich môjho hnevu;nebudeš ho už viac piť."