1 Slovo Hospodinovo,ktoré zaznelo Jeremiášovi o suchote:
2 Júda trúchli a jeho brány hynú,smútia schýlené k zemi,nárek vychádza z Jeruzalema,
3 "ich veľmoži posielajú sluhov po vodu,tí prichodia k cisternám,a nenachádzajú vodu;vracajú sa s prázdnymi nádobami,zahanbení sú a sklamaní,zahaľujú si hlavu"
4 "pre pôdu, ktorá je vyprahnutá,lebo nebolo dažďa v krajine;zahanbení sú roľníci,zahaľujú si hlavu."
5 Aj jelenica v poli rodía opúšťa mláďa, lebo nieto zelene.
6 A divé osly stoja na holiach,lapajú vzduch ako šakaly,oči im pohasli, lebo nieto bylín.
7 "Ak naše viny svedčia proti nám,zasiahni, Hospodine, pre svoje meno,lebo nesčíselné sú naše odpadnutia;proti Tebe sme zhrešili."
8 Ty, nádej Izraela,záchrana jeho v čase súženia,prečo si ako cudzí v krajinea ako pútnik,čo sa uchyľuje len na nocľah?
9 Prečo si ako človek v rozpakoch,ako hrdina,ktorý nevládze pomôcť?Však Ty si uprostred nás,Hospodine,a Tvoje meno nosíme.Neopúšťaj nás!
10 Takto vraví Hospodin o tomto ľude:Radi behajú sem i tam,nešetria si nohy.Ale Hospodin nemá v nich záľubu.Teraz sa rozpomína na ich vinua trestá ich hriech.
11 Vtedy mi riekol Hospodin: Nemodli sa za tento ľud v jeho prospech.
12 "Keď sa budú postiť, nebudem počúvať ich vzdychy, a ak budú obetovať zápal a dar, neobľúbim si ich, ale skoncujem s nimi mečom; hladom a morom skoncujem s nimi."
13 Nato som povedal: Ach, Pane, Hospodine, ajhľa, proroci im hovoria: Neuvidíte meč, ani hlad nebudete trpieť, ale dám vám trvalý pokoj na tomto mieste.
14 "Hospodin mi odpovedal: Lož prorokujú proroci v mojom mene; neposlal som ich, nerozkazoval som im, ani som s nimi nehovoril. Lživé videnie, ničomnú veštbu a klamstvo vlastného srdca vám prorokujú."
15 "Preto takto vraví Hospodin o prorokoch, ktorí prorokujú v mojom mene, hoci som ich ja neposlal, a ktorí hovoria: Ani meč, ani hlad nebude v tejto krajine; mečom a hladom pohynú títo proroci."
16 "Ale ľudia, ktorým oni prorokujú, budú pre hlad a meč hodení na ulice Jeruzalema; nebude nikoho, kto by ich pochoval: ani ich ženy, ani ich synov, ani ich dcéry. Tak vylejem na nich ich zlobu."
17 Povedz im toto:Slzy mi zalievajú oči dňom i nocoua nevedia sa upokojiť,lebo je veľkou ranou zdrvenápanna, dcéra môjho ľudu,úderom prebolestným.
18 "Ak vyjdem na pole,hľa - mečom prebodnutí;ak vstúpim do mesta,hľa - muky od hladu.Lebo i prorok i kňazprechádzajú krajinou,a nevedia si rady."
19 "Či si celkom zavrhol Júdu,či cítiš odpor k Sionu?Prečo si nás zbil,že nieto pre nás uzdravenia?Čakáme na pokoj- ani nič dobrého niet;a na čas uzdravenia,ale hľa - zdesenie."
20 Hospodine,poznáme svoju bezbožnosťa vinu našich otcov,lebo sme zhrešili proti Tebe.
21 Pre svoje meno nezavrhni,nezneucti trón svojej slávy.Rozpomeň saa nezruš svoju zmluvu s nami.
22 Či medzi modlami národovsú darcovia dažďa,či nebesá samy dávajú spŕšku?Ty si, Hospodine, Boh náš,v ktorého dúfame!lebo Ty si toto všetko učinil.