1 Takto vraví Hospodin: Zostúp do domu judského kráľa a povedz tam toto slovo:
2 Judský kráľ, ktorý sedíš na Dávidovom tróne, počuj slovo Hospodinovo, ty i tvoji sluhovia, aj tvoj ľud, vy, ktorí vchádzate týmito bránami:
3 Takto vraví Hospodin: Prisluhujte právo a spravodlivosť, vytrhnite okrádaného z rúk utláčateľa, netrápte ani neutláčajte cudzinca, sirotu, ani vdovu a nevylievajte nevinnú krv na tomto mieste.
4 Lebo ak budete naozaj plniť toto slovo, potom týmito bránami budú vchádzať králi, ktorí sedia na tróne Dávidovom a na vozoch a koňoch jazdia - oni, ich sluhovia aj ich ľud.
5 Ale ak nebudete dbať na tieto slová, prisahám sám na seba - znie výrok Hospodinov: tento dom bude zborenisko.
6 "Lebo takto vraví Hospodin o dome judského kráľa:Si mi ako Gileád,sťa vrchol Libanonu;veru ťa zmením na púšť,na neobývané mestá."
7 Vysvätím proti tebe zhubcov,každého s jeho zbraňou,a zotnú výber tvojich cédrova hodia na oheň.
8 Mnoho národov prejde potom popri tomto meste a pýtať sa budú jeden druhého: Prečo naložil takto Hospodin s týmto veľkým mestom?
9 Vtedy im povedia: Pretože opustili zmluvu s Hospodinom, svojím Bohom, klaňali sa iným bohom a slúžili im.
10 Neoplakávajte mŕtvehoa nesmúťte nad ním,plačte skôr za tým, ktorý odchádza,lebo sa nevráti viaca neuvidí už svoj rodný kraj.
11 Lebo takto vraví Hospodin o judskom kráľovi Šallumovi, synovi Joziáša, ktorý panoval po svojom otcovi a odišiel z tohto miesta: Nevráti sa už sem,
12 lebo zomrie na tom mieste, kam ho odviedli do zajatia, a túto krajinu nikdy neuvidí.
13 "Beda tomu,kto stavia svoj dombez spravodlivostia svoje horné izby bez práva;blížneho svojho núti slúžiť zadarmoa nedáva mu jeho mzdu;"
14 kto hovorí: Postavím si rozľahlý doma priestranné horné izby.Aj okná si vyseká,obloží ho cédrovým drevoma na červeno natrie.
15 "Či si preto kráľom,že horlíš za cédrové stavby?Či tvoj otec nejedol a nepil?On prisluhoval právo a spravodlivosťa dobre sa mu vodilo;"
16 dopomáhal k právu biednemua chudobnému.Vtedy bolo dobre.Či práve toto neznamenámňa poznať?- znie výrok Hospodinov.
17 Ale tvoje oči a srdce sú upriamenélen na tvoj zisk,na prelievanie krvi nevinnéhoa na páchanie útlaku i krivdy.
18 Preto takto vraví Hospodino Jojákímovi,Joziášovom synovi, judskom kráľovi:Nebudú ho oplakávať:Ach, brat môj! Ach, sestra moja!Nebudú ho oplakávať:Ach, pane! Ach, veličenstvo!
19 Pripravia mu oslí pohreb,vyvlečú ho a pohodiavonku za bránami Jeruzalema.
20 Vystúp na Libanon a kriča na Bášáne hlasno volaj,vykrikuj z Abárímu,lebo sú rozdrvenívšetci tvoji priatelia.
21 "Prihováral som sa ti,keď sa ti dobre vodilo;povedal si: Nechcem počuť.To býval tvoj spôsob od mladosti,že si nedal na môj hlas."
22 Vietor bude pásťvšetkých tvojich pastierov,a tvoji priatelia pôjdu do zajatia.Vtedy sa sklameš a zahanbíšpre všetku svoju zlobu.
23 Obyvateľka Libanonu,čo hniezdiš na cédroch,ako budeš stenať,keď raz prídu bôle na tebaako kŕče na rodičku!
24 Akože žijem - znie výrok Hospodinov - keby judský kráľ Konja, syn Jojákímov, bol aj pečatným prsteňom na mojej pravej ruke: predsa ťa strhnem odtiaľ
25 a vydám do rúk tých, ktorí ti siahajú na život, a do rúk tých, pred ktorými sa strachuješ - do rúk babylonského kráľa Nebúkadneraca a Chaldejcov -
26 a odhodím teba i tvoju matku, ktorá ťa zrodila, do inej krajiny, v ktorej ste sa nenarodili, tam zomriete.
27 Nevrátia sa však do krajiny, do ktorej sa túžia navrátiť.
28 Či tento muž Konja je opovrhnutourozbitou nádobou,alebo neobľúbeným náčiním?Prečo sú odhodeníon i jeho potomstvo,a odvrhnutí do krajiny,ktorú nepoznajú?
29 Krajina, Krajina, Krajina,počuj slovo Hospodinovo!
30 Takto vraví Hospodin:Zapíšte tohto muža ako bezdetného,človeka, čo nemá za svojho životaúspech,lebo nikomu z jeho potomstvasa nepodarísedieť na tróne Dávidovoma vládnuť ešte nad Júdom.