1 Utečte do bezpečia, Benjamínci, preč z Jeruzalema!V Tekóe zatrúbte na trúbua nad Bét-Keremom zdvihnitepoplašné znamenie.Pretože od severu hrozí pohromaa veľká skaza.
2 Pôvabnú a rozmaznanúdcéru Sion zničím!
3 Pastieri prídu k nejso svojimi stádami.Navôkol proti nej rozložia stanya každý spasie svoju stranu.
4 Chystajte vojnu proti nej!Hor sa, vystúpte na poludnie!Beda nám, lebo deň sa nakláňa,lebo sa stelú tiene večera.
5 Hor sa, vystúpme za noci,zničme jej paláce!
6 Lebo tak riekol Hospodin mocností:Vytnite jej stromya navŕšte val proti Jeruzalemu.Je to mesto,ktoré musí byť potrestané,samý útlak je v ňom.
7 Ako studňa chrlí svoju vodu,tak ono chrlí svoje zlo.O násilí a krivde počuť v ňom,stále mám pred seboutrápenie a rany.
8 Daj sa poučiť, Jeruzalem,aby sa moja duša neodtrhla od teba,aby som ťa neurobil púšťou,neobývanou krajinou.
9 Tak riekol Hospodin mocností:Dôkladne budú paberkovaťna zvyšku Izraelaako na viniči.Prilož si znova rukuako oberač hrozna na výhonky!
10 Komu mám hovoriť a svedčiť,aby počúvali?Neobrezané uši majú,nemôžu načúvať.Hľa, slovo Hospodinovobolo im na posmech,nemajú v ňom záľubu.
11 Plný som hnevu Hospodinovho,nevládzem ho viac v sebe zdržovať.Vylej ho na dieťa na ulici,a súčasne aj na kruh mládeže!Muž aj so ženou padne do zajatia,starec i zošlý vekom.
12 "Ich domy prejdú na inýchspolu s ich poliami a ženami,lebo vystriem svoju rukuproti obyvateľom krajiny- znie výrok Hospodinov;"
13 pretožeod najmenšieho po najväčšiehovšetci sú ziskuchtiví,od proroka až po kňazavšetci sa dopúšťajú klamu.
14 A ľahkomyseľne liečia ranymôjho ľudu.Hovoria: Pokoj, pokoj!Ale niet pokoja!
15 Na hanbu vyšli,lebo ohavnosť páchali.Už ani stud necítia,ani hanbiť sa nevedia.Preto padnú s tými,ktorí musia padnúť,klesnú, keď ich navštívim- hovorí Hospodin.
16 "Tak riekol Hospodin:Postavte sa na cesty a pozerajte,pýtajte sa na odveké chodníky;kde je cesta k dobru, choďte po nej,a nájdete odpočinok pre svoju dušu.Oni však povedali: Nepôjdeme!"
17 Určil som strážcov nad vami.Počúvajte na zvuk trúby!Oni však povedali:Nebudeme počúvať.
18 Preto počujte, národy,a poznaj, zborové zhromaždenie,čo bude s nimi.
19 Počuj, zem: Ajhľa, ja privediempohromu na tento ľud,je to ovocie ich úmyslov,veď na moje slová nepočúvalia opovrhli mojím učením.
20 Načo mi kadidlo,ktoré prichádza zo Sáby,a vonná trstina z ďalekej krajiny?Zápaly vaše nie sú mi po vôlia vaše zábitky nie sú mi príjemné.
21 "Preto takto vraví Hospodin:Ajhľa, ja postavím prekážkytomuto ľudu,a potknú sa o ne;otcovia zahynú spolu so synmi,susedia so svojimi priateľmi."
22 Takto vraví Hospodin:Hľa, prichádza ľudzo severnej krajinya veľký národ hýbe saod končín sveta.
23 Chytajú sa luku a oštepu,ukrutní sú a bez ľútosti.Ich hlas hučí ako morea nesú sa na koňoch,do chlapa pripravení na bojproti tebe, dcéra Sion.
24 "Keď sme počuli o ňom zvesť,ruky nám ochabli;zmocnila sa nás úzkosťsťa bôle rodičky."
25 "Nevychádzajte na pole,ani cestou nechoďte;lebo nepriateľ má meč.Hrôza je zo všetkých strán."
26 "Opáš sa vrecovinou,dcéra môjho ľudu,váľaj sa v popole;drž smútok ako za jedináčikom,prehorko nariekaj:Ach, zrazu prichádzaproti nám pustošiteľ."
27 Ustanovil som ťa za skúšajúcehoa skúmateľa vo svojom ľude,aby si poznal a preskúmal ich cesty.
28 Všetci sú spurní vzbúrenci,chodia a ohovárajú,sú len bronz a železo,všetci sú skazení.
29 Mechy fúkajú,len olovo tečie z ohňa,nadarmo tavič roztápa,zlí sa nedajú oddeliť.
30 Nazývajú ich odpadkové striebro,lebo Hospodin ich zavrhol.