1 Ak sa chceš obrátiť, Izrael- znie výrok Hospodinov -navráť sa ku mne!A ak odstrániš svoje ohavnostispredo mňa,a nebudeš blúdiť,
2 ale budeš prisahať:Na živého Hospodina!úprimne, pravdivo a spravodlivo -vtedy sa Ním budú žehnať národya budú sa Ním chváliť.
3 Lebo takto vraví Hospodinmužom Júdu a Jeruzalema:Preorte si úhor a nesejte do tŕnia!
4 Obrežte sa Hospodinovi,odstráňte predkožku svojho srdca,mužovia Júdu a občania Jeruzalema,aby nevyšľahol môj hnev ako oheňa nehorel neuhasiteľnepre vaše zlé skutky.
5 Oznámte v Judsku,rozhláste v Jeruzaleme a vravte:Zatrúbte na trúbu v krajine,na plné hrdlo volajte a vravte:Zhromaždite sa a poďmedo ohradených miest!
6 Vztýčte zástavu na Sion!Utečte do bezpečia, nestojte,lebo od severu privediempohromu a veľkú skazu.
7 Zo svojej húšťavy vystúpil leva zhubca národov sa pohol,vyšiel zo svojho miesta,aby z tvojej krajiny urobil púšť.Tvoje mestá sa rozpadnú,budú bez obyvateľov.
8 Preto pripášte si vrecovinu,nariekajte a kvíľte,lebo pálčivý hnev Hospodinovsa neodvrátil od nás.
9 V ten deň- znie výrok Hospodinov -zmizne odvaha kráľaaj odvaha kniežat,predesení budú kňazia proroci užasnú.
10 Vtedy povedia:Ach, Hospodine, Pane,naozaj veľmi sa sklamaltento ľud a Jeruzalem,keď si hovoril: Budete mať pokoj!a zatiaľ meč siaha na život.
11 V tom čase povediatomuto ľudu a Jeruzalemu:Horúci vietor z holí valí sa z púštepriamo k dcére môjho ľudu,nie, aby previal a precúdil.
12 "Vietor prisilný to pre nich;na môj rozkaz príde.Teraz aj ja vynesiem rozsudkynad nimi!"
13 "Zdvihne sa ako oblakya jeho vozy ako povíchrica,jeho kone sú rýchlejšie ako orly;beda nám; sme zničení!"
14 Umy si srdce od zla, Jeruzalem,aby si sa zachránil.Dokedy budeš prechovávať v sebesvoje nešľachetné úmysly?
15 Veď počuj! Z Dánu podávajú správua skazu hlásajú z pohoria Efrajim.
16 Pripomínajte národom,zvestujte Jeruzalemu:Obliehatelia prichádzajúz ďalekej krajinya ozývajú sa proti mestám judským.
17 Sťa poľní strážcovia sú okolo neho,lebo mne sa priečil- znie výrok Hospodinov.
18 Tvoje cesty a tvoje skutkyti to spôsobili,pre tvoje zlo je to trpkéa zachvacuje ti to srdce.
19 Hruď moja, hruď moja,bolesťou sa zvíjam!Ó, steny môjho srdca!Srdce sa vo mne búri,nemôžem mlčať,lebo ja počujem zvuk trúby,vojnový poplach.
20 "Skazu za skazou hlásia,lebo hynie celá krajina;zrazu pustnú moje šiatre,v okamihu moje stanové závesy."
21 Dokedy mám vidieť zástavua počuť hlahol trúby?
22 Veď bláznivý je môj ľud,nepoznáva ma.Sú to pochabí synovia,a nie sú rozumní.Múdri sú na to, aby zle robili,ale dobre konať nevedia.
23 "Pozrel som na zem,a hľa, beztvárna je a pustá;aj na nebesá, ale ich svetla nebolo."
24 Pozrel som na vrchy,a hľa, chveli sa,i všetky kopce sa klátili.
25 Pozrel som, a hľa, nebolo človeka,a všetko nebeské vtáctvo uletelo.
26 Pozrel som, a hľa,ovocný sad bol púšťoua všetky jeho mestá sa zrúcalipred Hospodinom,pred Jeho pálčivým hnevom.
27 Lebo takto vraví Hospodin:Pustatinou bude celá krajina,ale úplne ju nezničím.
28 Pre toto trúchliť bude zema hore sčernejú nebesá,lebo som vyriekol, čo zamýšľam,neľutujem to,ani neodstúpim od toho.
29 "Pred hrmotom jazdcov a lukostrelcovuteká celé mesto;vchádzajú do húština vystupujú na bralá.Všetky mestá sú opustenéa nikto nebýva v nich."
30 Ale ty, spustošená, čo chceš robiť,že sa obliekaš do purpuru,že sa prizdobuješ zlatým skvostom,že si zväčšuješ oči líčidlom?Darmo sa krášliš,milenci tebou pohŕdajú,siahajú ti na život.
31 Lebo počujem akoby krik rodičky,úzkostný nárek akoby prvorodičky,krik dcéry Sion, ktorá vzdychá,zalamuje rukami:Beda mi, omdlievam pred vrahmi.