1 Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina:
2 Vstaň, choď do hrnčiarovho domu, a tam ti oznámim svoje slová.
3 Nato som zostúpil do domu hrnčiarovho. Ten práve pracoval na hrnčiarskom kruhu.
4 Keď sa v hrnčiarových rukách skazila nádoba, ktorú robil z hliny, urobil z nej opäť inú nádobu, ako uznal za správne.
5 Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo:
6 Dom Izraela, či ja nemôžem naložiť s vami ako tento hrnčiar? - znie výrok Hospodinov. Ajhľa, ako je hlina v hrnčiarových rukách, tak ste vy v mojej ruke, dom Izraela.
7 "Raz poviem o niektorom národe alebo kráľovstve, že ho vykorením, zrútim a zničím;"
8 ale ak sa národ, o ktorom som to hovoril, odvráti od svojho zla, oľutujem pohromu, ktorú som naň zamýšľal dopustiť.
9 "Inokedy poviem o niektorom národe alebo kráľovstve, že ho vystaviam a vysadím;"
10 ale ak by konal, čo sa mi nepáči, a nedal by na môj hlas, oľutujem dobro, ktoré som mu zasľúbil preukázať.
11 Teraz však povedz mužom Júdu a obyvateľom Jeruzalema: Takto vraví Hospodin: Ajhľa, ja chystám proti vám pohromu a vymýšľam plán proti vám. Odvráťte sa každý od svojej zlej cesty a polepšite svoje cesty a skutky.
12 Oni však povedali: To je beznádejné! My pôjdeme za vlastnými myšlienkami a budeme konať každý podľa svojho zatvrdnutého zlého srdca.
13 Preto takto vraví Hospodin:Opytujte sa medzi národmi,kto počul niečo podobné!Hrôzostrašnú vec spáchalapanna Izrael.
14 Či sneh Libanonuopustí bralá Sirjónu?Či vyschnú horské vody,zurčiace a chladné?
15 "Môj ľud veru zabudol na mňa;ničomným bôžikom kadia.Tí ich však doviedlik pádu na ich cestách,na odvekých chodníkoch,aby chodili bočnými chodníkmi,neupravenou cestou,"
16 aby zmenili svoju krajinu na púšť,na večný výsmech.Každý, kto ňou prejde,zhrozí sa a pokrúti hlavou.
17 Rozprášim ich pred nepriateľomako východný vietor.Chrbát, a nie tvár im ukážemv deň ich záhuby.
18 Vtedy povedali: Poďte, zosnujme úklady proti Jeremiášovi, lebo nezanikne učenie u kňaza, ani rada u múdreho, ani slovo u proroka. Poďte, porazme ho jazykom, a nevšímajme si ani jedno jeho slovo.
19 Hospodine, pozoruj ma,a počuj hlas tých,čo broja proti mne!
20 Môže sa za dobré zlým odplácať?Veď jamu kopú môjmu životu!Pamätaj, ako som stál pred Tebou,aby som hovoril o nich dobréa odvrátil Tvoj hnev od nich!
21 Preto vydaj ich synovhladu napospas,odovzdaj ich moci meča.Nech sa ich ženy stanúbezdetnými a vdovami.Nech sú ich muži korisťou smrtia ich junáci mečom zbití v boji!
22 "Nech počuť z ich domov bedákanie,keď zrazu privedieš na nich hordy;lebo vykopali jamu, aby ma chytili,a pasce nastavili mojim nohám."
23 "Ale Ty, Hospodine,poznáš všetky ich vražedné úmyslyproti mne.Neodpusť im ich vinua ich hriech nevymaž spred seba;nech prídu k pádu pred Tebou,v deň svojho hnevu konaj proti nim."