1 V štvrtom roku judského kráľa Jojákíma, syna Joziášovho, zaznelo Jeremiášovi toto slovo od Hospodina:
2 Vezmi si knižný zvitok a napíš naň všetky slová, ktoré som ti hovoril o Izraeli, o Judsku a o všetkých národoch odo dňa, čo som ti začal hovoriť, odo dní Joziáša až podnes.
3 Keď sa dom Júdov dopočuje o všetkom nešťastí, ktoré mu zamýšľam spôsobiť, azda sa každý navráti zo svojej zlej cesty a ja im odpustím ich viny a hriechy.
4 Vtedy Jeremiáš zavolal Bárúcha, syna Nérijovho, a Bárúch napísal podľa Jeremiášovho diktovania na knižný zvitok všetky slová Hospodinove, ktoré povedal.
5 Potom Jeremiáš rozkázal Bárúchovi: Mne prekážajú, nesmiem vstúpiť do domu Hospodinovho.
6 Choď teda ty a zvitok, na ktorý si podľa môjho diktovania napísal slová Hospodinove, nahlas prečítaj pred ľudom v dome Hospodinovom v deň pôstu, a prečítaj ich aj pred všetkými Júdejcami, ktorí prídu zo svojich ciest.
7 Azda ich úpenie prenikne pred Hospodina a každý sa navráti zo svojej zlej cesty, lebo veľký je hnev a prchkosť, ktorou Hospodin pohrozil tomuto ľudu.
8 Bárúch, syn Nérijov, urobil celkom tak, ako mu prorok Jeremiáš rozkázal, a v dome Hospodinovom prečítal z knihy slová Hospodinove.
9 V piatom roku judského kráľa Jojákíma, syna Joziášovho, v deviatom mesiaci vyhlásil všetok ľud v Jeruzaleme a všetok ľud, ktorý prišiel z judských miest do Jeruzalema, pôst pred Hospodinom.
10 Vtedy Bárúch prečítal z knihy všetky slová Jeremiášove v dome Hospodinovom, v sieni štátneho pisára Gemarju, syna Šáfánovho, na hornom nádvorí pred Novou bránou domu Hospodinovho, nahlas pred všetkým ľudom.
11 Michája, syn Gemarjov, vnuk Šáfánov, počul všetky slová Hospodinove z knihy,
12 zišiel do kráľovského paláca do siene pisára, kde práve zasadali kniežatá: štátny pisár Élíšámá, Delájá, syn Šemajov, Élnátán, syn Achbórov, Gemarja, syn Šáfánov, Cidkija, syn Chananjov, a ostatné kniežatá.
13 Michája im oznámil všetky slová, ktoré počul, keď Bárúch čítal knihu nahlas pred ľudom.
14 Vtedy všetky kniežatá poslali Jehúdího, syna Netanju, syna Šelemju, syna Kúšiho, k Bárúchovi s odkazom: Vezmi do ruky zvitok, ktorý si nahlas prečítal pred ľudom, a poď! A Bárúch, syn Nérijov, vzal zvitok a prišiel k nim.
15 Oni mu povedali: Sadni si a prečítaj nám ich. A Bárúch im ich nahlas prečítal.
16 Keď počuli všetky tieto slová, so strachom pozerali jeden na druhého a povedali Bárúchovi: Všetko toto musíme oznámiť kráľovi!
17 Bárúcha sa však opýtali: Povedz nám, ako si napísal všetky tieto slová? Podľa jeho diktovania?
18 A Bárúch im povedal: Jeremiáš mi nadiktoval všetky tieto slová a ja som ich napísal atramentom do knihy.
19 Vtedy povedali kniežatá Bárúchovi: Choď, skry sa aj ty, aj Jeremiáš, nech nikto nevie, kde ste!
20 Oni však odišli ku kráľovi na nádvorie paláca, zvitok dali uložiť v miestnosti štátneho pisára Élíšámu a všetko to dôverne oznámili kráľovi.
21 Kráľ poslal Jehúdiho, aby doniesol zvitok. Ten ho doniesol zo siene štátneho pisára Élíšámu a Jehúdí ho prečítal nahlas pred kráľom a pred všetkými kniežatami, ktoré stáli okolo kráľa.
22 "Bolo to v deviatom mesiaci; kráľ práve sedel v zimnom paláci a na ohnisku pred ním horel oheň."
23 Akonáhle Jehúdí prečítal tri-štyri stĺpce, kráľ ich odrezal pisárskym nožom a hodil do ohňa na ohnisku, kým nezhorel celý zvitok.
24 A ani kráľ, ani jeho služobníci, ktorí počuli všetky tie slová, sa nezľakli, ani si neroztrhli šaty.
25 Ani keď Elnátán, Delaja a Gemarja naliehali na kráľa, aby nepálil zvitok, neposlúchol ich.
26 Potom kráľ rozkázal kráľovičovi Jerachmeélovi a Serajovi, synovi Azíéovmu, a Šelemjovi, synovi Abdiélovmu, aby chytili pisára Bárúcha i proroka Jeremiáša, ale Hospodin ich ukryl.
27 Keď kráľ spálil zvitok a slová, ktoré Bárúch napísal podľa Jeremiášovho diktovania, takto zaznelo slovo Hospodinovo Jeremiášovi:
28 Vezmi si znova iný zvitok a napíš naň všetky predošlé slová, ktoré boli na prvom zvitku, čo judský kráľ Jojákím spálil.
29 A o judskom kráľovi Jojákímovi povedz: Takto vraví Hospodin: Ty si spálil tento zvitok a povedal si: Prečo si naň napísal: Istotne pritiahne babylonský kráľ a zničí túto krajinu a vykynoží v nej ľud i zvieratá?
30 Preto takto vraví Hospodin o judskom kráľovi Jojákímovi: Nebude mať potomka, ktorý by sedel na tróne Dávidovom, a jeho mŕtvolu vyhodia vo dne na horúčavu a v noci na mráz.
31 A potrestám ho na jeho potomstve i na jeho služobníkoch pre ich vinu a privediem na nich, na obyvateľov Jeruzalema a na ľudí Judska, všetku pohromu, ktorú som im predpovedal, aj keď nechceli počúvať.
32 Nato vzal Jeremiáš iný zvitok, dal ho pisárovi Bárúchovi, synovi Nérijovmu, a ten napísal podľa Jeremiášovho diktovania všetky slová knihy, ktorú spálil judský kráľ Jojákím. A bolo k nim pripojených ešte mnoho podobných slov.