2 Júda trúchli a jeho brány hynú,smútia schýlené k zemi,nárek vychádza z Jeruzalema,
3 "ich veľmoži posielajú sluhov po vodu,tí prichodia k cisternám,a nenachádzajú vodu;vracajú sa s prázdnymi nádobami,zahanbení sú a sklamaní,zahaľujú si hlavu"
4 "pre pôdu, ktorá je vyprahnutá,lebo nebolo dažďa v krajine;zahanbení sú roľníci,zahaľujú si hlavu."
5 Aj jelenica v poli rodía opúšťa mláďa, lebo nieto zelene.
6 A divé osly stoja na holiach,lapajú vzduch ako šakaly,oči im pohasli, lebo nieto bylín.
7 "Ak naše viny svedčia proti nám,zasiahni, Hospodine, pre svoje meno,lebo nesčíselné sú naše odpadnutia;proti Tebe sme zhrešili."
8 Ty, nádej Izraela,záchrana jeho v čase súženia,prečo si ako cudzí v krajinea ako pútnik,čo sa uchyľuje len na nocľah?