2 "Pozdvihni oči k holiam a hľaď;kde si sa nedala zneuctiť?Pri cestách si im vysedalaako Arab na púšti;a tak si znesvätila krajinusvojimi smilstvami a svojou zlobou."
3 Nespŕchlo a nedostavil sa jarný dážď,ale ty si mala čeloako žena neviestka,nechcela si sa červenať.
4 Pravda, teraz už voláš na mňa: Otče,Ty snúbencom si mojej mladosti.
5 Či sa naveky bude hnevaťa navždy prechovávať hnev?Tak si hovorila, ale zlo si páchala,koľko si vládala.
6 Potom mi Hospodin riekol za čias kráľa Joziáša: Videl si, čo robila Odpadlíčka, Izrael? Chodila na každý vysoký vrch a pod každý zelený strom a tam smilnila.
7 "Myslel som si: Po všetkom, čo popáchala, vráti sa ku mne; ale sa nevrátila. Jej sestra Nevernica, Júda, to videla."
8 Videla, že som prepustil Odpadlíčku, Izrael, a dal som jej prepúšťací list, lebo cudzoložila, no jej sestra Nevernica, Júda, sa nezľakla, ale šla a smilnila aj ona.