17 tvoje potomstvo má nádej,vrátia sa synovia na svoje územie- vraví Hospodin.
18 "Počujem, počujem žalostiť Efrajim:Pokarhal si ma,a ja som sa dal pokarhaťako necvičené teľa.Priveď ma naspäť,aby som sa obrátil,lebo Ty si Boh môj, Hospodine;"
19 veď po svojom odvrátení cítim ľútosť,a keď som pochopil,bijem sa v bedrá.Som zahanbený a pohanený,lebo znášam potupuza svoju mladosť.
20 Či mi je Efrajim nie drahým synomalebo rozkošným dieťaťom?Veď kedykoľvek hovorímproti nemu,ešte vždy sa naň rozpomínam.Preto moje vnútro planie preň,musím sa nad ním zmilovať- znie výrok Hospodinov.
21 Postav si míľniky, polož si smerovky,daj pozor na hradskú,na cestu, ktorou si išla.Navráť sa, panna Izrael,navráť sa do týchto svojich miest!
22 "Dokedy budeš blúdiť sem i tam,ty dcéra odpadlíčka?Veď Hospodin tvorí čosi novév krajine;žena sa vráti k mužovi."
23 Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Keď zmením ich údel, budú si ešte povrávať v Judsku a v jeho mestách tieto slová: Požehnaj ťa Hospodin, ty príbytok spravodlivosti, ty vrch svätosti.