26 Potom kráľ rozkázal kráľovičovi Jerachmeélovi a Serajovi, synovi Azíéovmu, a Šelemjovi, synovi Abdiélovmu, aby chytili pisára Bárúcha i proroka Jeremiáša, ale Hospodin ich ukryl.
27 Keď kráľ spálil zvitok a slová, ktoré Bárúch napísal podľa Jeremiášovho diktovania, takto zaznelo slovo Hospodinovo Jeremiášovi:
28 Vezmi si znova iný zvitok a napíš naň všetky predošlé slová, ktoré boli na prvom zvitku, čo judský kráľ Jojákím spálil.
29 A o judskom kráľovi Jojákímovi povedz: Takto vraví Hospodin: Ty si spálil tento zvitok a povedal si: Prečo si naň napísal: Istotne pritiahne babylonský kráľ a zničí túto krajinu a vykynoží v nej ľud i zvieratá?
30 Preto takto vraví Hospodin o judskom kráľovi Jojákímovi: Nebude mať potomka, ktorý by sedel na tróne Dávidovom, a jeho mŕtvolu vyhodia vo dne na horúčavu a v noci na mráz.
31 A potrestám ho na jeho potomstve i na jeho služobníkoch pre ich vinu a privediem na nich, na obyvateľov Jeruzalema a na ľudí Judska, všetku pohromu, ktorú som im predpovedal, aj keď nechceli počúvať.
32 Nato vzal Jeremiáš iný zvitok, dal ho pisárovi Bárúchovi, synovi Nérijovmu, a ten napísal podľa Jeremiášovho diktovania všetky slová knihy, ktorú spálil judský kráľ Jojákím. A bolo k nim pripojených ešte mnoho podobných slov.