1 Ale Šéfatjá, syn Mattánov, Gedalja, syn Pašchúrov, Júchal, syn Šelemjov, a Pašchúr, syn Malkijov, počuli slová, ktoré hovoril Jeremiáš všetkému ľudu:
2 Takto vraví Hospodin: Kto býva v tomto meste, zomrie mečom, hladom a morom, kto však vyjde k Chaldejcom, ostane nažive. Život mu ostane ako korisť a bude žiť.
3 Takto vraví Hospodin: Toto mesto bude určite vydané do moci vojska babylonského kráľa, a ten ho zaberie.
4 Nato kniežatá povedali kráľovi: Tohto muža treba vydať na smrť, lebo takto oslabuje ruky bojovníkov, ktorí ešte ostali v tomto meste, i ruky všetkého ľudu, keď im hlása také reči. Veď tento muž sa nesnaží o blaho tohto ľudu, ale o jeho skazu.
5 "Kráľ Cidkija odpovedal: Ajhľa, máte ho v rukách; veď kráľ nezmôže nič proti vám."
6 Chytili teda Jeremiáša a hodili ho do cisterny kráľoviča Malkiju, ktorá je na nádvorí stráže. Jeremiáša spustili na povrazoch. V cisterne nebolo vody, ale len bahno, a Jeremiáš sa ponoril do bahna.
7 Kúšijec, eunuch Ebed-Melech, ktorý bol práve v kráľovskom paláci, počul, že Jeremiáša uvrhli do cisterny, kým kráľ bol v Benjamínskej bráne.