17 Sťa poľní strážcovia sú okolo neho,lebo mne sa priečil- znie výrok Hospodinov.
18 Tvoje cesty a tvoje skutkyti to spôsobili,pre tvoje zlo je to trpkéa zachvacuje ti to srdce.
19 Hruď moja, hruď moja,bolesťou sa zvíjam!Ó, steny môjho srdca!Srdce sa vo mne búri,nemôžem mlčať,lebo ja počujem zvuk trúby,vojnový poplach.
20 "Skazu za skazou hlásia,lebo hynie celá krajina;zrazu pustnú moje šiatre,v okamihu moje stanové závesy."
21 Dokedy mám vidieť zástavua počuť hlahol trúby?
22 Veď bláznivý je môj ľud,nepoznáva ma.Sú to pochabí synovia,a nie sú rozumní.Múdri sú na to, aby zle robili,ale dobre konať nevedia.
23 "Pozrel som na zem,a hľa, beztvárna je a pustá;aj na nebesá, ale ich svetla nebolo."