11 Plný som hnevu Hospodinovho,nevládzem ho viac v sebe zdržovať.Vylej ho na dieťa na ulici,a súčasne aj na kruh mládeže!Muž aj so ženou padne do zajatia,starec i zošlý vekom.
12 "Ich domy prejdú na inýchspolu s ich poliami a ženami,lebo vystriem svoju rukuproti obyvateľom krajiny- znie výrok Hospodinov;"
13 pretožeod najmenšieho po najväčšiehovšetci sú ziskuchtiví,od proroka až po kňazavšetci sa dopúšťajú klamu.
14 A ľahkomyseľne liečia ranymôjho ľudu.Hovoria: Pokoj, pokoj!Ale niet pokoja!
15 Na hanbu vyšli,lebo ohavnosť páchali.Už ani stud necítia,ani hanbiť sa nevedia.Preto padnú s tými,ktorí musia padnúť,klesnú, keď ich navštívim- hovorí Hospodin.
16 "Tak riekol Hospodin:Postavte sa na cesty a pozerajte,pýtajte sa na odveké chodníky;kde je cesta k dobru, choďte po nej,a nájdete odpočinok pre svoju dušu.Oni však povedali: Nepôjdeme!"
17 Určil som strážcov nad vami.Počúvajte na zvuk trúby!Oni však povedali:Nebudeme počúvať.