17 Nevidíš, čo vystrájajú po judských mestách a po jeruzalemských uliciach?
18 Deti zbierajú drevo a otcovia zakladajú oheň, kým ženy miesia cesto, aby pripravili koláče kráľovnej nebies a obetujú úliatby iným bohom, aby ma zarmucovali.
19 Či ozaj mňa zarmucujú - znie výrok Hospodinov - či nie skôr seba samých na vlastnú hanbu?
20 Preto takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, vylejem svoj hnev a svoju prchkosť na toto miesto, na ľudí aj na zvieratá, na poľné stromy a na plodiny pôdy. Bude horieť a nezhasne.
21 Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Svoje zápalné obete pripojte k zábitným obetiam a jedzte mäso.
22 Lebo vašim otcom v ten deň, keď som ich vyviedol z Egypta, nič som nehovoril ani neprikázal ani o zápalných, ani o zábitných obetiach.
23 Ale toto som im prikázal: Poslúchajte môj hlas a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom. Choďte vždy po ceste, ktorou vám kážem ísť, aby sa vám dobre vodilo.