10 "Preto ich ženy dám inýma ich polia dobyvateľom,lebo od najmenšieho po najväčšiehovšetci sú ziskuchtiví;od proroka až po kňazakaždý koná podvodne."
11 Povrchne liečia ranudcéry môjho ľudu,a vravia: Pokoj, pokoj!ale niet pokoja.
12 Na hanbu vyšli,lebo ohavnosť páchali.Už ani stud necítia,ani hanbiť sa nevedia.Preto padnú s tými,ktorí musia padnúť,klesnú, keď ich navštívim- hovorí Hospodin.
13 Chcem oberať ich úrodu- znie výrok Hospodinov -ale niet hrozna na réve,niet fíg na figovníku,aj jeho lístie uvädlo.Dal som im svoj zákon,a oni ho prestupovali.
14 Prečo sedíme? Zhromaždite saa poďme do opevnených miest,nech tam zahynieme,lebo Hospodin, Boh náš,dáva nám hynúťa napája nás jedovatou vodou,lebo sme zhrešili proti Hospodinovi.
15 Čakáme na pokoj- ale nič dobrého niet -a na čas uzdravenia,ale hľa, zdesenie.
16 Od Dánu počuť frkot jeho koní,hlasným erdžaním jeho konítrasie sa celá zem.Prídu a vyžerú krajinu,všetko, čoho je plná,mesto, i tých, ktorí v ňom bývajú.